Je krásne žiť v otvorenej, multikultúrnej spoločnosti, ktorá si vzájomne verí natoľko, že nepotrebuje trápne listové tajomstvá.
A medzi tým sa ďalej zbierame na liečbu našich blízkych, obchádzame prerušené cestné spojenia pre havarijné stavy mostov, evakuujme deti zo škôl po výhražných emailoch hroziacich bombovými útokmi, špekulujeme či si kúpiť dražejúce lieky alebo už drahé potraviny, točíme každé euro trikrát aby bolo na hypotéku aj na benzín, nevychádzame po zotmení, aby sme náhodou nevyprovokovali partu neonáckov, sledujeme cyklopríbeh generálneho prokurátora, ktorý sa namiesto stíhania vlastizradcov vyhráža psychiatrom a len tak v pokoji čakáme, kto tu ešte komu čo napíše, aby si verejne uľavil, urazil oponenta, vyznal lásku “voccovi”, alebo naopak, pripomenul svoje zásluhy na rozvrate kedysi celkom obstojne fungujúceho štátu.
Najviac moje srdce zaplesalo nad pripomenutím, ako Andrej nechcel a nesúhlasil s rozvratom verejných financií, zavedením transakčnej dane a zvyšovaním DPH, ale v mene vyššieho dobra, rozumej zrušenia špecializovaného súdu a špeciálnej prokuratúry sa teda podvolil a verne slúžil tomu, s kým od 2018 do 2023 organizoval demonštrácie. Teda pokojné a mierumilovné lomcovačky, zvážačky, hulákačky a nadávačky svojich voličov, ktoré v žiadnom prípade neboli pokusmi o zvrátenie politického stavu v krajine, ani neslúžili propagande tretej strany, ani nijakým spôsobom neohrozovali verejný poriadok a zdravie v čase bezprecedentnej pandémie. Oni boli čírym aktom lásky muža k ešte väčšiemu mužovi.
Boli verejným manifestom oddanosti, rovnako, ako všetko čo tu od septembra 2023 nastalo. Amen, haleluja. Verejné listy o “prevrate”, rozvrate a ponižovaní sú novým liekom na všetko, čo nás tu ničí a gniavi. Beriem pukance a idem s napätím sledovať, ako to tu padá, počnúc vládou.
Za jediný mesiac sme okrem Robovej “zlatej vane”, mali tú česť spoznať aj Andrejovo “zlaté pero”. Aký obohacujúci zážitok!
