S vtipmi o Andrejovi a jeho semafore sa roztrhlo vrece. Víkend bol v tomto ohľade naozaj výživný. Popri skvelých karikatúrach Dankovho mentálneho sveta sa na povrch derú aj snahy o jeho ospravedlnenie a súcit v nešťastnej chvíli. Vraj je to obyčajná situácia a voči politikovi by sme mali mať preto pochopenie.
Dovolím si nesúhlasiť. JUDr. Andrej Danko, ako verejne činná osoba, musí z povahy svojej práce zniesť verejný záujem, kontrolu a aj verejnú kritiku.
Humor je formou kritiky. A to, čo sa tu kritizuje, nie je “nešťastná udalosť”, ktorá by sa stala Dankovi, ale jeho flagrantné porušenie zákona vo vážnej veci.
Ako právnik mal o to lepšie poznať povinnosti vodiča, teda povinnosť zotrvať na mieste DOPRAVNEJ NEHODY, ktorú spôsobil svojou nebezpečnou jazdou.
Svojim humorom prispievame k jeho verejnej kontrole. Nikto sa tu nesmeje Dankovi ako osobe, ale jeho rozhodnutiam a ich dôsledkom.
Vlna humoru vie byť pre národ najlepším deeskalátorom napätia.
