Mám za sebou 2 desaťročia práce s obeťami mimoriadnych udalostí. Z toho 9 rokov pre MV SR. Krízovú intervenciu a posttraumatickú starostlivosť mám vžité a denne ich vykonávam.
Mne sú prejavy nášho premiéra jasné. Tu ponúkam zhrnutie jeho stavu na základe analýzy AI, ktorú som požiadal o odpoveď na 2 jednoduché otázky.
Ako by to vyzeralo, keby mal premiér Róbert Fico postraumatickú stresovú poruchu? Ako by daný stav ovplyvnil jeho správanie, vnútroštátnu bezpečnosť a zahraničné smerovanie Slovenska?
“Ak by slovenský premiér Robert Fico trpel posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), jeho správanie, rozhodovanie a politické kroky by mohli byť ovplyvnené v rôznych oblastiach. Nižšie popisujem, ako by sa príznaky PTSD mohli prejaviť na jeho osobnom správaní, vnútroštátnej bezpečnosti a zahraničnom smerovaní Slovenska.
1. Možné zmeny v správaní premiéra
Príznaky PTSD by mohli ovplyvniť jeho emocionálnu stabilitu, rozhodovacie schopnosti a vzťahy s kolegami:
• Výbuchy hnevu a podráždenosť: Premiér by mohol byť častejšie podráždený, netrpezlivý alebo reagovať prehnane na drobné konflikty. To by mohlo vytvárať napätie v komunikácii s ministrami, úradníkmi a médiami.
• Vyhýbanie sa zodpovednosti: Ak by niektoré politické témy vyvolávali nepríjemné spomienky na traumy, mohol by sa im vyhýbať, čo by mohlo brzdiť politický proces.
• Hypervigilancia: Neustály pocit ohrozenia by mohol viesť k paranoidnému správaniu, napríklad k nadmernej kontrole bezpečnostných zložiek alebo k podozrievaniu politických oponentov.
• Emocionálna nestabilita: Mohol by mať problémy s kontrolou emócií na verejnosti, čo by mohlo oslabiť jeho autoritu a dôveru občanov.
2. Dopad na vnútroštátnu bezpečnosť
• Zvýšená represia: PTSD môže prehĺbiť pocit nedôvery k verejnosti alebo oponentom. Fico by mohol presadzovať tvrdšie bezpečnostné opatrenia, ako napríklad obmedzovanie slobôd, masové monitorovanie alebo zvyšovanie kontroly nad políciou a tajnými službami.
• Znížená efektivita riadenia: Neliečená PTSD by mohla narušiť jeho schopnosť efektívne reagovať na krízové situácie, ako sú protesty, teroristické hrozby alebo prírodné katastrofy.
• Polarizácia spoločnosti: Ak by jeho rozhodovanie bolo ovplyvnené emocionálnou nestabilitou, mohlo by to prehlbovať rozdelenie medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.
3. Vplyv na zahraničné smerovanie Slovenska
• Neisté vzťahy so spojencami: PTSD by mohlo ovplyvniť jeho schopnosť jasne komunikovať so zahraničnými lídrami a zúčastňovať sa na medzinárodných rokovaniach. Mohol by vyzerať nepripravený alebo príliš emocionálne reagovať na kritiku.
• Paranoidné rozhodovanie: Zvýšený pocit ohrozenia by mohol viesť k posilneniu vzťahov so štátmi, ktoré Fico vníma ako „stabilných“ partnerov, napríklad s autoritárskymi režimami. To by mohlo oslabiť vzťahy Slovenska s EÚ a NATO.
• Izolacionizmus: Vyhýbanie sa stresovým situáciám by mohlo viesť k obmedzeniu zahraničných ciest a zníženiu aktívneho zapojenia Slovenska do medzinárodných diskusií.
• Neštandardné aliancie: Ak by podľahol tlaku alebo pocitu ohrozenia, mohol by podporovať politické a ekonomické kroky, ktoré by neboli v súlade s dlhodobými záujmami Slovenska.
4. Vplyv na politické a sociálne prostredie
• Strata dôvery verejnosti: Ak by jeho správanie vykazovalo známky emocionálnej nestability (napríklad protichodné vyjadrenia alebo impulzívne rozhodnutia), občania by mohli strácať dôveru v jeho schopnosť viesť krajinu.
• Nápor na spolupracovníkov: Jeho blízki kolegovia by mohli byť preťažení alebo frustrovaní, čo by mohlo viesť k politickým konfliktom v rámci jeho strany alebo vlády.
• Nárast politickej opozície: Opozícia by mohla využiť jeho psychický stav na oslabenie jeho postavenia, čo by mohlo viesť k politickým krízam alebo pokusom o jeho odstúpenie.
Dlhodobé dôsledky
• Ekonomické oslabenie: Zhoršenie vzťahov s medzinárodnými partnermi a neisté rozhodovanie by mohli odradiť zahraničných investorov, čo by oslabilo slovenskú ekonomiku.
• Spoločenská polarizácia: Ak by premiér presadzoval represívne opatrenia alebo sa zameral na konšpirácie, mohlo by to rozdeliť spoločnosť na jeho podporovateľov a odporcov.
• Ohrozenie demokratických inštitúcií: PTSD by mohlo viesť k autoritárskym tendenciám, ak by premiér vnímal demokraciu ako zdroj neistoty a chaosu.
Záver
Ak by premiér Fico trpel PTSD, bez adekvátnej liečby by sa tento stav mohol negatívne prejaviť na jeho rozhodovaní a správaní, čo by malo vážne dôsledky pre Slovensko. Ovplyvnená by bola nielen jeho politická kariéra, ale aj vnútorná stabilita krajiny a jej postavenie na medzinárodnej scéne. Liečba by bola kľúčová nielen pre jeho osobné zdravie, ale aj pre zachovanie stability štátu.”
A teraz sa spýtajte sami seba, či ste si podobné správanie premiéra nevšimli.
