Premiér Fico vyhlásil, že odmieta “vytváranie novej železnej opony voči Rusku. Vojnu radšej nahraďme obchodom, lebo to bude v prospech všetkých”.
Hovorí tým, že to my vytvárame prekážku mierumilovnému Rusku, my voči nemu vedieme vojnu, my s tým máme prestať lebo je to pre nás nevýhodné.
Zjavne mu zo samotnej situácie preplo. Pretože fakty hovoria jasne. Rusko je vo svojom “pochode na Berlín” ochotné obetovať čokoľvek a kohokoľvek, lebo má momentálne chuť dobývať. Vraždí civilistov na Ukrajine, na nás mieri jadrovými zbraňami, permanentne sa nám vyhráža vyhladením a je mu jedno, či pre vlastnú hlúposť zbankrotuje. Nemá záujem o obchod.
Má však veľký záujem o vyhladenie Ukrajincov, zabratie Pobaltia a Poľska a už zjavne zabralo srdce aj myseľ slovenskej politickej špičky. Takže sa nevie dočkať, kedy sem znovu napochoduje s tankami ako v r. 1968.
Fico je v tomto postoji buď zaostalý, alebo vedome zavádza.
Obchod s Ruskom je limitovaný medzinárodnými sankciami, ktoré sú priamo viazané na ruské porušovanie medzinárodného práva.
Ak chce obnoviť obchod napriek sankciám a bez toho, aby Rusko zmenilo svoje správanie a napravilo spáchané škody, tak zároveň hovorí, že chce uvrhnúť Slovensko do izolácie a pod sankcie.
Zvyšok sveta je našťastie ešte o.k., takže s Ruskom obchoduje v týchto podmienkach len minimálne. Rusko nemá záujem obchodovať ale dobývať, takže jediný spôsob ako sa s ním vysporiadať, je nastoliť striktný režim a pevnú ruku vojenskej odplaty za akýkoľvek další ruský lapsus.
Súčasťou tejto pevnej ruky bude musieť byť aj vysporiadanie sa s proruskymi, kolaborantskými krajinami. Pokiaľ sa takou stane aj Slovensko, trest izolácie a úpadku dopadne právom aj na nás.
