Jan Palach (†20 r.) bol český študent histórie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy sa 16. januára 1969, okolo 13:30, polial benzínom a zapálil na rampe Národného múzea v Prahe.
Okoloidúcim sa podarilo po niekoľkých minútach plamene uhasiť. Zomrel v pražskej Fakultnej nemocnici o 15:30.
Poslednými slovami v nemocnici zasial do spoločnosti nemenný odkaz: “Človek musí bojovať proti zlu, na ktoré práve stačí”.
Na jeho pohrebe sa zúčastnili státisíce ľudí.
Obeť Jana Palacha nezostala jediná. Protestné samovraždy pokračovali až do konca apríla 1969. Z politických dôvodov si siahlo na život 29 československých občanov, z ktorých sedem zomrelo.
Komunistická moc sa pokúšala umlčať spomienky na Jana Palacha a v roku 1973 boli jeho telesné pozostatky bez súhlasu rodiny spopolnené.
Pri príležitosti 20. výročia úmrtia Jána Palacha prerástli občianske, spomienkové aktivity do najväčšej demonštrácie proti komunistickému režimu a sú známe ako Palachov týždeň. O 10 mesiacov neskôr sa totalitný režim v Československu zrútil.
Odkaz Jána Palacha je dnes znovu aktuálny. Proti zlu sa skrátka aj bežný človek musí vedieť aktívne postaviť. Frustrácia z na prvý pohľad nemennej, zlej situácie sa dnes uvoľňuje na námestiach.
Návrat svojvoľného režimu “našich ľudí”, rúcajúcich právny štát, a tým aj slobodu, je pre rozumnú časť populácie nemysliteľný. Paralely s normalizačnou politikou komunistov z roku 1968 sú viac ako zjavné. Únos štátu, mocenská nadradenosť bez odbornej diskusie, fixácia na Moskvu, budovanie kultu a kultúry nepostihnutelných straníkov, to všetko a ešte viac dnes potomkovia “normalizátorov” skúšajú oživiť a zabetónovať.
