Náš najväčší “sociálny demokrat” kráča po ceste dláždenej lebkami obetí komunizmu. Nevedie nás po nej ku krajším zajtrajškom. Na to sa už dávno vykašľal. Kráča na trhovisko diktátorov, kde za pár drobných rozpredá zvyšky našej krajiny. Ako prvá padne za obeť skalpovania našej kultúry sloboda. Nepotrebuje ju. Zapredal ju pri podliezaní sa Rusku za najnižšiu možnú cenu. “Nigdy proti rusku” je novou mantrou ľudí, ktorých zneužil a podviedol, aby sa opäť chopil moci. Ešte ich potrebuje, ešte chvíľu budú dôležití. Nesľubuje im ekonomickú prosperitu a vzdelanie. Veď načo by im boli? Dáva im niečo dôležitejšie, pocit dôležitosti. Ním živí ich zúrivosť. Tá mu stačí.
Druhou obeťou bude suverenita. Čína podobné pojmy neuznáva. Rozpredaj už začal. Stačí zničiť našu ekonomiku a pošpiniť spojencov, ktorí nám garantujú bezpečnosť. Načo by nám sem ďalej liali investície a chránili naše územie? Veď ich peniazmi mrháme v korupčných schémach a štát pripravujeme na dobrovoľné odovzdanie Rusku a Číne.
Treťou obeťou sme my, ľudia chrániaci slobodu a budúcnosť. Ešte si s nami nevie poradiť tak, ako by chcel. No návštevy krajín, kde sú gulag a guľka do temena riešením každého problému s opozíciou, ho tomu rýchlo naučia. Náznaky tohto smerovania sú už jasné.
Chcel som dnes písať o medzigeneračnej vďačnosti. O tom, ako konaním dobra staviame na dobre ľudí, ktorí ho konali pred nami. O posvätnosti zeme a tradíciách. Ale je to márne. V priamom prenose tu pre svoj prospech skupinka mocných “socialistov” pácha generačné zlo. Využívajú ticho sviatkov, aby v ďalekej Číne dokončili vlastnú premenu. Nehľadia na dobro našich detí, ani na morálne hodnoty našich predkov. Bažia len po moci bez obmedzení. Presne to sa teraz deje.
