Vieme kde, ale rozumie každý aj prečo?
Nemám ten dojem. V čase, kedy sa reálne zápasí o dušu Slovenska, o jeho bezpečnosť pred organizovanými zločineckými skupinami s politickým krytím, o jeho finančnú prosperitu a nezávislosť od moskovského režimu, ale aj o riešenie všetkého, čo nastalo po 12 rokoch smeráckych rozkrádačiek, mám dojem, že je to posledné vzopätie rozumnej menšiny voči nezáujmu a škodoradosti otupenej väčšiny. Je to pravdu povediac hrozný pocit.
Slovensko 30 rokov zápasí o svoju identitu. Zväčša neúspešne, ale aj s pár svetlými okamihmi. Prešli sme cez Mečiarovu autokraciu k Ficovmu lumpen manažmentu. Stihli sme čosi zreformovať a naštartovať vďaka pár chvíľam pravicovej vlády. Zvládli sme však aj zahodiť najväčší mandát kvôli osobnej nezriadenosti a revanšizmu lídrov pravice.
A teraz sme v ďalšom kole boja proti únosu štátu. Súper zdrsnel a stratil zábrany. Jeho cieľom je natrvalo nastoliť autokratický systém. Všetci máme pocit, že systém “našich ľudí” sa nedá zmeniť. Ale je to len zdanie. Pretože my, ľudia, sme tým systémom. A zmeniť sa dá všetko.
Takže odpoveď na otázku “prečo” je vo všetkom spomenutom. Pretože ochrániť vlastnú budúcnosť a vyrvať ju z rúk zlodejov zvládneme jedine sami. Nik iný to za nás nespraví.
