...Veď iba nedávno, mne to tak pripadá,som ja, ako malý neposedný chalan,taký špunt pri svojom hraní na " sídlisku"(bývali sme vtedy v Komárne) chytil túlavé boty a zatúlal som sa za otcom do jeho "roboty".
Ja- malý šrac, čo ešte ani do školy nechodil, som sa pustil sám zo sídliska do" závodu" ako sa vtedy hovorilo lodeniciam v Komárne, kde otec vtedy pracoval, sám, cez nástrahy komárňanských bášt, ktoré lemovali celú cestu...a nebál som sa. Ten pocit, že uvidím "tatovu" robotu- strojovňa plná hučiacich strojov, ktoré vydávali zvláštne zvuky, plná všelijakých manometrov a potrubí bol silnejší ako moja zvedavosť...
Ešte mi utkvela v pamäti spomienka na otcovu desiatu. Krajec chleba a kus údenej slaninky... Tú chuť som si zachoval nadlho v pamäti. Chutila jedinečne, neopakovateľne...ako malému zvedavému chalančekovi.
Horšie to bolo s mamou, tá nemala dvakrát pochopenie pre moje túlanie. Keď som sa dlhšie doma neukázal - z okna videla všetko -, zalarmovala susedov a poďho hľadať ma...Našťastie, videl ma jeden známy, ako si to mašírujem rovno do lodeníc, hneď jej bolo všetko jasné...Ale aj tá bitka stála vtedy za to...
Čas bežal ďalej, poženili sme sa, deti vyrástli a "dedko" ten nám pripadal stále rovnaký. Od skorej jari opálený, tmoliac sa po dvore a okolo záhradky. Tam ho práca veľmi nebavila, on bol totiž vyučený kováč a podkováč a jeho bavila práca so železom. V dielni vedel stráviť celé hodiny - brúsiť sekere, vŕtať, zvárať, opravovať niečo, to boli jeho dni. Všetci susedia mali pre neho nejakú robotu, a ak nemali tak si ju našiel sám - na dedine je jej stále dosť...
A keď bol unavený sadol si do chládku zajesť si domácej klobásky, vypiť si svoj pohár-dva vína a hneď sa život zdal krajší, veselší...
Tak plynuli dni a roky a zrazu je dedko už "starý", slabšie počuje a vidí, ešte aj tá chuť do roboty by bola, keby lepšie videl, no nedá sa ...Už len tá klobáska a vínko... a môže si užívať zaslúžený odpočinok. A niekedy, keď ho tak pozorujem, mám pocit, že aj by som menil... ale je to len pocit. Mňa to ešte len čaká...
Čo by som Ti otec, k tým dnešným krásnym 80-nám ?...Snáď to zdravie aby ti ešte slúžilo, aby si mohol užívať spokojnú zaslúženú starobu a keď sa oteplí, tak tam niekde v chládku pod "longošmi" si dávať z tej klobásky a popíjať to obľubené svoje vínko (za toto sa bude mama asi na mňa trošku hnevať) a tešiť sa zo života spolu s nami....
Tak na Tvoje zdravie tato... Som rád, že Ťa spolu s mamou mám...
