Na to vám môžem rovno povedať, že ak s vami, vo vašej domácnosti žije vyše 11-rokov pes, alebo nejaké iné zviera, tak si navzájom vypestujete zvláštny vzťah. Je to skrátka ďalší člen domácnosti, iba s tým rozdielom, že nevie hovoriť - za všetko hovorí jej /jeho/ pohľad...
A pohľad do psích očí, z ktorých zračí bolesť a utrpenie je krutý pre každého človeka, a nemusí mať aký-taký cit pre zvieratá. Moja mama hovorí, že ak niekto nemá cit pre zvieratá - nemá cit ani pre ľudí...
Asi preto sme s bratom mali odmalička doma mačky. Preto nemám rád, ak vidím týrané zviera, alebo ak zviera trpí... A je jedno, či je "domáce" alebo "divé". Tým nechcem povedať, že mi je ľahostajné utrpenie iných ľudí...vôbec nie.
My sme si psa zaobstarali, až keď deti chodili už na strednú školu. Hovorili, že skoro každý má nejakého psa, iba my nie. Tak čo sme mali robiť, zvlášť potom, ako som si spomenul na svoje detstvo, ale naši sa nedali uhovoriť za žiadnu cenu. Preto sme mali "iba" mačky... A ako deti vyrástli - tak starosť pomaly prechádzala na nás s manželkou...No a po toľkých rokoch nechajte zviera trápiť - to vám srdce nedovolí. Preto robíme všetko pre jej záchranu.
Tak preto ten posledný článok z pohľadu, ako to asi vidí a cíti pes.
Pravdu povediac - radšej by som takéto články nepísal a mal psa, ktorému by nebola treba pomoc veterinára - ale človek mieni a život mení...
Tí, čo majú doma nejaké zviera pochopia...iní nemusia - aj to je určitý uhoľ pohľadu na spolužitie človeka so zvieraťom.
P s. - fotky som vložil z časového dôvodu, až keď sme sa vrátili poobede z infúzií.
