Aj teraz. Nedávno, iba čo skončila doba jahôd - a tento rok bol štedrý - už zasa dozrievajú maliny. Sprvou várkou sme vybabrali - povedal som zaťovi nech si ich oberie všetky a urobia si z nich čo a ako chcú...
Ledva prešiel týždeň, a už je tam zasa "červené more", žena ich obrala, urobí trochu lekváru.
O pretrhávaní zeleniny a burine už ani nebudem písať, lebo taký "fitnes" vo voľnej prírode na čerstvom vzduchu by asi v Bratislave nikde nenašla - to množstvo drepov a poddrepov, čo urobia záhradkári asi nikto nikdy nezráta - bolo by to iste zaujímavé číslo.
Ale ocenia to iba "záhradkári" a rodina, lebo také lekváre a zaváraniny v obchoďákoch nekúpiš - hoci majú od výmyslu sveta, ale tá chuť...
Končí prvé ovocie, o svoje sa hlásia ríbezle, a to sa nám ešte sníva o hrachu - pripadal som si ako Popluška, keď som ho pomáhal lúpať.
Kolotoč v záhrade pokračuje, nezastaví sa, až v neskorú jeseň - "máme sa na čo tešiť"... Iba ak. Iba ak by sme na budúci rok nič nezasadili, iba trávu... Ale komu by okrem zajacov a kôz chutila. A my doma ani tie zajace a kozy nemáme, takže dilemu asi máme vyriešenú aj dobudúcna...
Preto prajem všetkým záhradkárom a nie len im, aby ich hlavne neboleli kríže, lebo majú len jedni a spokojnosť zo záhrady a úsmev v aj po práci v záhradkách...
