Cestou do roboty som sa stavil kúpiť si niečo na desiatu v jednom, už spomínanom super - hypermarkete. Ráno tam chodí nakupovať len zopár dôchodcov a stavebných robotníkov z neďalekej stavby, netreba dlho čakať v pokladni.
Rozbehol som sa pomedzi regále, aby som zistil, aký majú nový tovar a mohol o tom referovať žene, keď príde z roboty...ona toľko času nemá...
Už som mal v košíku nejaké ovocie, salám a syr - potreboval som už len pečivo, alebo chlebík. Tak som sa pobral ešte do oddelenia pečiva - tam to už od rána rozvoniava čerstvo upečenými pekárenskými výrobkami.
Práve jeden mladý zamestnanec doniesol čerstvé pečivo. Ako ho presýpal do prepážky, zopár mu ich padlo na zem. Keďže som bol nablízku, bol som zvedavý, čo s ním urobí...
Poobzeral sa, mysliac asi, že ho nik nevidí - šup s nimi medzi ostatné...Potom ma zbadal a povedal - veď aj tak sa predajú. Ostal som zarazený, zobral som si iné pečivo a pobral sa bez rečí preč.
V ten deň mi desiata nechutila a nebolo to syrom ani salámom...
Dnes som sa v tom super-hypermarkete nezastavil.
Myslím si, že by sa to nemalo stávať v žiadnom obchode - rožky spadnúť môžu každému, no nie každý by ich pichol medzi ostatné...
Tak ako v jednej pekárni neďaleko Modry, kam chodíme pravidelne pre chleba a rožky - tam by ich dali medzi vyradené a predali lacnejšie na skŕmenie...som o tom hlboko presvedčený - im záleží totiž na dobrom mene a pre zopár pečív si ho predsa nepokazia, ako onen zamestnanec.
Takí a jemu podobní robia hanbu sebe, kolegom, obchodu... Je to v nás ? !?
