
Akoby sme sa nevedeli potešiť z toho, keď sa ráno zobudíme a svieti nádherné slnko, nikde ani obláčka. Alebo je zatiahnutá obloha a neprší...Vonku by malo byť pol metra snehu a -10° zimy a miesto toho máme za oknami skoro jar...






...
My sa miesto toho zaťažujeme, že premiér dostal prasa ako dar a čo s ním urobí...že odchádzajú novinári, politici zo svojich flekov a miesto nich nastúpia iní...špekulujeme, že tí budú určite dosadení po známosti, vládou...



Médiá nás kŕmia, čo robia "rýchlokvasené celebrity", ako trávia dovolenky, s kým momentálne chodia, spávajú

...kto si kúpil najdrahšie auto, kto má aký byt, dom, kto - koľko zarába a berie honoráre - akoby toto bolo podstatné. Keby písali, alebo robili reportáže o "obyčajných ľuďoch" ako žijú a koľko zarábajú - ak majú vôbec robotu - asi by to bolo nezaujímavé a nepredajné...Zaujímavejšie asi, keď sa zo správ dozvieme, že niekoho zasa zabili, dopichali nožom, našli mŕtveho... vzápätí na to , čo robia zvieratká na dvore, ako sa hrajú...



A my máme o čom rozmýšľať...aj nad tým kam sa podeli pozitívne správy, radosti života. Akoby sa z nášho okolia všetko pekné, farebné vytratilo, akoby ani nebolo...




Pritom stačí nerozmýšlať a nezaťažovať sa nad zbytočnosťami, dať si dole čierno-biele okuliare,



aby sme videli svet okolo nás krajší, farebnejší a vedeli sa z toho potešiť...
Foto je z internetu.