
...Už našej Axy niet. Prehrala svoj posledný ťažký zápas so zákernou chorobou - už nemala viac síl, aby ten nerovný zápas vyhrala....aj keď bojovala veľmi statočne. A tak veľmi sa ešte chcela tešiť zo života spolu s nami.
Ale nám zostali už iba spomienky na ňu, smutné aj veselé...

Na jednej z prechádzok...
Veď sme spolu prežili skoro 12-rokov, pomaly vedela čítať naše myšlienky, a svojou poslušnosťou nám len dokazovala svoju oddanosť voči celej našej rodine.

Z blízka...
Len krátky čas uplynul, čo nie je medzi nami a tak veľmi nám všetkým chýba. Nemá kto dať najavo svoju radosť z nášho príchodu domov tak, ako to len ona vedela dať. Prechádzky po našom sídlisku po známych miestach akoby bez nej stratili zmysel, akoby sme zostali osamotení... Tých 12-rokov nášho spolužitia sa muselo prejaviť - darmo - bola a zostane členom našej rodiny a takej, akou bola ona, už nebude. Bola jediná a jedinečná...

Na Vianoce 2005...
Je to ako s človekom, ktorý navždy odíde od nás - aj ty Axa - navždy zostaneš v našich srdciach aj v mysliach...A my nezabudneme. Veľmi nám všetkým chýbaš...

Už po operácii a infúziách...
A ak existuje nejaký psí raj - ty si sa tam určite dostala - maj sa tam dobre, aby si bola šťastná ako u nás doma...
Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí priali Axe skoré uzdravenie a ktorým nie sú ľahostajní ani trpiaci ľudia ani zvieratá, a ktorí v jej ťažkých chvíľach spolu s nami na ňu mysleli. Majitelia psov vedia o tom svoje...
Vďaka Vám všetkým.