Nemá nás, kto vítať, keď sa vraciame z práce. A bolo jedno, koľko bývalo hodín - domov sme nikdy nechodili v rovnakom čase.
Už nemusíme chodiť na povinné venčenia - aj tak nemáme "ušetrený voľný čas" a chodenie len tak po známych miestach našich spoločných prechádzok nám pripadá akoby nezmyselné...
Nového psíka zatiaľ nechceme. Potrebujeme zabudnúť - no nie na samotnú Axu - ako skôr na to , že už s nami nie je a ani nebude. Ak sa nám to časom podarí, potom príde na radu aj nový psík...
Tí, ktorí ste to už zažili, viete o čom hovorím a tým druhým to môže byť jedno - netrápia ich takéto "prízemné starosti. "
Čoskoro tu budú sviatky - Pamiatky zosnulých - pri ktorých si väčšina z nás spomenie na svojich najbližších a blízkych, ktorí nás opustili, veď každý máme niekoho, kto nás opustil. My a nám podobní máme navyše aj spomienky na prežité roky s našou Axou...
Mali sme Ťa radi, chýbaš nám a my nezabudneme, Axa naša.
