Včera v noci som sa vrátil zo služobky, a ako som vystúpil z výťahu na našom poschodí, udrela mi do nosa silná hubová vôňa. Pomyslel som si, že niektorý zo susedov bol niekde na hríboch, našiel a doniesol. Nebolo to tak. Tá prenikavá vôňa išla od nás. Najprv som si pomyslel, že naši "chlapci" boli niekde na Záhorí a našli. Pravda bola úplne iná. Moja žena "bola" na hríboch, našla a doniesla - z trhu krásne voňavé a zdravé...
A zostalo jej ešte toľko síl, že v to odpoludnie a večer ich aj spracovala. Tie, ktoré sa jej pozdávali - pokrájala a dala na plechy sušiť a ostatné, ako správna gazdinká, pozavárala do pohárov - budú ako príloha, alebo aj pod mäso.
Pohľad jedna radosť, ale viem si predstaviť ten kus roboty za ňou. Keď končila bola už pomaly jedna hodina v nocil a priznala sa mi, že už pomaly padá na "nos" a viečka si "skoro" podopiera zápalkami...ale prácu s hubami si nechcela nechať na sobotu. To už má na pláne inú domácu robotu...
Ja ju obdivujem a len sa nestačím čudovať, kde tie naše ženy berú toľko síl na druhé smeny v domácnostiach... to ostáva pre mňa stále záhadou.
Asi je to tým, že ženy sú od prírody, čo sa domácnosti týka oveľa silnejšie, ako by sme si mi, páni ľudstva, dovolili pripustiť...
Preto sa im klaniam a dávam dolu pomyselný klobúk.
Vám ostatným pekný deň a bohaté "úlovky", či už z lesa alebo trhov.
