Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kvetina do duše život mi vdýchne,
a moje biedne bytie krásne plynie,
nechce dočkať, že sa tŕňom pichne,
s bludným rozumom sa okolo nej vinie.
Nádhernou vôňou sýti sa,
lupienkom blaženým po tele planie,
ako nebeský kráľ sveta cíti sa,
do jej mäkkého náručia padne.
Klopí zrak na hýriace farby vôni,
srdce, rozum, myseľ na posed v raji,
nevie sa nabažiť jej chladivých tôní,
odhalí skryté zákutia tela čo tají.
Vzbudí zimotras a ťažký lapot po dychu,
keď krivky ladne blížia sa dňom,
nepoznať od pýchy väčšiu pýchu,
že táto skutočnosť nemôže byť snom.
