Naše zákony tvrdia presný opak. Do roku 2004 mali matky nárok podla liečebného poriadku nárok na Dočasnú preáceneschopnosť aj v prípade že boli sprevádzajúcimi pri svojich deťoch. Po urputnom hľadaní nejakých štátom garantovaných možností pre tieto matky som sa rozhodol pre zúfalý čin a zavolal do samotnej Sociálne poisťovne. Z ich odpovede mi prišlo špatne a zároveň som si uvedomil neľudskosť prístupu úradu, ktorý tu má byť pre občanov. Podľa liečebného poriadku matka nemusí tráviť čas pri dieťati, lebo je o dieťa postarané a ona môže ísť spokojne do práce. Vraj sa mám obrátiť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny. (ten síce vydáva preukazy ŤZP, ale tie nevyriešia váš problém so zamestnávateľom).
Viete sa vcítiť do kože matky, ktorá po šoku zo samotného ochorenia zostane bez podpory štátu. Štát jej odkazuje aby išla do práce o dieťa je postarané. Aké slovenské!!!!
Aké má teda matka možnosti: dôstojné? Žiadne. Ak chce zostať pri dieťati musí si vyčerpať dovolenku. Ak ju vyčerpá môže si vziať náhradné volno. Ak vyčerpá aj to môže sa dohodnúť so zamestnávateľom na neplatenom volne (bude si musieť sama platiť odvody aj zdravotné poistenie, čo v čase zvýšených nákladov bude veľmi náročné.)
Alebo dať výpoveď a stať sa dobrovoľne nezamestnanou. Náš systém donúti tieto matky aby dali výpoveď. Musíte mať veľmi dobrého zamestnávateľa, ktorý sa rozhodne že, Vás v tomto ťažkom období podporí a zaplatí za Vás aspoň odvody. Potom je tu ešte jedna možnosť. Musíte ísť za vašim obvodným lekárom aby Vám vymyslel nejakú strašidelnú diagnózu a pravidelne Vás vypisoval na PN a musíte sa popri modlení za zdravie Vášho dieťaťa modliť aj za to aby Vás posudkový lekár nenavštívil.
Zabudnite na ošetrovateľský príspevok (očr) máte naň nárok len ak je dieťa v domácom prostredí. Opatrovateľský príspevok dostanete tiež len v domácom prostredí a pri bežných onkologických ochoreniach vašich detí Vám ho nepriznajú, lebo vaše dieťa nie je odkázané na Vás preto lebo je choré, ale preto lebo je ešte dieťa a vtedy sa máte starať bez štátu…
