Na konci apríla 2026 regionálnymi médiami prebehla správa: V Bošáckej doline otvorili nový archeopark. Úžasné! Archeoparkov nie je nikdy dosť. Má to svoj dôvod. Archeopark predstavuje názornú ukážku toho, ako to vyzeralo, keď to bolo. Tým „ako to bolo“ sa myslí pár (povedzme 10 – 15) tisíc rokov dozadu. Obdobie, ktoré vyzerá výborne na kreslených obrazoch, počítačových rekonštrukciách a hlavne ako skutočná stavba na vhodne zvolenom mieste vo voľnej prírode. Pripočítajme k tomu, že na Slovensku máme slabšie povedomie o histórii, ktorá kráčala našimi hájmi a luhmi, a vieme, prečo sa môžeme tešiť.
Mamuty a lovci, ktorí kráčali údolím Váhu
Pre praveké osídlenie Slovenska sú údolie Váhu, Považský Inovec, Biele Karpaty a Malé Karpaty tým, čím je pre Českú republiku Dolnomoravský úval. Diaľnica, ktorou migrovala zver za lúkami a hájmi prestretými zeleňou k naplneniu potreby jesť. Nad bylinožravcami v potravinovom rebríčku stoja mäsožravci a všežravci, preto za stádami zveri migrovali lovci a zberači (a šelmy).
„...piešťanské termálne kúpele. Para stúpajúca z množstva horúcich výverov musela v arktickom ovzduší pôsobiť ako maják viditeľný zďaleka... V okolí prameňov, ktoré nikdy nezamŕzali, sa pohybovalo množstvo lovnej zveri. Neďaleký masív Bielych Karpát a vážske naplaveniny poskytovali dostatok kvalitnej suroviny na výrobu kamenných nástrojov. Na týchto miestach vznikali koncentrácie sídlisk, kde sa zrýchľoval rozvoj výrobných síl, a tým aj spoločenský vývoj dosahoval v určitej etape výrazný pokrok a predstihol v mnohých črtách okolité prostredie. Tu, na križovatke loveckých ciest, sa odovzdávali skúsenosti, organizovali lovecké výpravy, prekvital výmenný obchod, stretali sa budúci zakladatelia nových rodov. Prichádzali sem lovci po dlhých pochodoch stepou, aby načerpali nové sily v neustálom boji s prírodou, v boji, v ktorom človek konečne začínal víťaziť. Tu vznikali stálejšie osady i prechodné táboriská, rozvíjalo sa umenie. Do myslenia človeka, ktorý sa len celkom nedávno vymanil zo živočíšnej ríše, sa vštepovali prvé zárodky estetického cítenia. Odtiaľto sa vyberali na cestu celé skupiny všetkými smermi, zvlášť na sever do oblasti Podkrakovska a potom ďalej, do povodia veľkých ruských riek – Dnepra a Donu.“[1]
Prvá dáma našej prehistórie
Moravianska Venuša. Pôvodom z oblasti toku rieky Váh (možno aj z Bošáckej doliny). Dáma, ktorá svojou plnoštíhlosťou nenapĺňa estetické kritériá súčasnosti, svojím historickým významom však očarila mnohých fanúšikov histórie. Z mamutoviny ju vyrezal neznámy remeselník pred 23-tisíc rokmi. Niekedy na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia ju vyoral na poli Štefan Hulman-Petrech, roľník z Moravian nad Váhom. Na neznámom mieste. Ako atrakciu, hračku – bábiku ju vymenil za pár fotografií so sudetským továrnikom Bernhardtom Germannom z Arnau (dnes Hostinné pri Trutnove; mimochodom, ten pán sa vlastným menom volal Jozef Gorczinski. V roku 1945 spáchal samovraždu. Bol to arizátor, ktorého koniec vojny nepríjemne dobehol). Zdanlivo sa s Germannom/Gorczinským stratila aj Venuša.
V roku 1951 o jej existencii napísal nemecký archeológ Lothar Friedrich Zotz, zvláštna persóna výskumov v Čechách aj na Slovensku. Nepriznal sa, že sa mu dostala do rúk, upozornil však na jej existenciu a spochybnil jej pravosť. Napriek tomu ju v 50. rokoch 20. storočia priniesol do Musée de l’Homme v Paríži a abbé Henri Breuil potvrdil jej pravosť. Odliatok dokonca vystavil v spoločnosti paleolitických venuší v múzeu. Handrkovanie o správnom mieste trvalého pobytu tejto krásky malo pre nás šťastný koniec. V máji 1968 v sieni Nitrianskeho hradu odovzdala nemecká delegácia do rúk riaditeľa Archeologického ústavu A. Točíka plastiku neznámeho autora z čias lovcov mamutov.
Park, múzeum, ihrisko či zoologická záhrada
Archeoskanzen. Buďme trochu menej odvážni a priznajme si, že v tomto prípade ide skôr o detskú zoologickú záhradu s ihriskom a historizujúcimi stavbami z čias lovcov mamutov. Nie je na tom nič zlé. Je to dokonca chvályhodné. Vidím to ako výborný nápad na povzbudenie turistických aktivít od Nového Mesta nad Váhom po Novú Bošácu. V území tohto údolia je to prínos, ktorý návštevníkom povie: áno, boli tu husiti, bol tu aj Matúš Čák, preto sa tu intenzívne opevňovali kostoly (Nové Mesto nad Váhom a Haluzice), áno, skrýval sa tu aj Ľudovít Štúr v evanjelickom kostole v Zemianskom Podhradí, bojovali tu aj partizáni v druhej svetovej vojne, v Novej Bošáci majú pamätník, ale boli tu aj lovci z doby kamennej. Perfektné! Len nazvať jednu trochu neproporčne vysokú chatu a jemne schematickú opevnenú drevenú bránu archeoskanzenom... nie, ešte nie.
Autori archeoparku, Drahoslav Hulínek a Martin Socha, chcú ísť ďalej. Pre médiá uviedli, že pripravujú expozíciu archeologických nálezov, mincí, šperkov z čias Keltov, kamenných sekier, medenej, bronzovej a železnej industrie, ako aj 3D expozíciu prezentujúcu dobový život. Ak sa im bude dariť rovnako ako pri príprave stanov spodobňujúcich ľahké ubytovanie z doby pred 23-tisíc rokmi, bude sa na čo tešiť. Ak totiž niekde natrafíte na výsledky výskumov z Moravian – poloha Žakovská, budete mať pred sebou „indiánske stany“, ktoré používali naši predkovia dávno predtým, ako sme o prérijných Indiánoch a Severnej Amerike vôbec počuli. Údajne je v parku už postavená aj pec spodobňujúca tie, ktoré sa používali pred 5-tisíc rokmi na pálenie keramiky. My sme ju, žiaľ, nevideli. Asi bola dôkladne zabezpečená pred nepriazňou počasia nepriehľadným obkladom.
O návšteve
Archeoskanzen leží hneď pri ceste medzi Bošácou a Trenčianskymi Bohuslavicami. Dôležité je, že súčasne leží aj na ceste do Haluzíc. Nie je problém naplánovať si pešiu prechádzku z archeoparku na rozhľadňu Hájnica nad Haluzicami, k opevnenému kostolu v Haluziciach a do Haluzickej tiesňavy. Vo veľmi pohodlnom tempe to môže byť výlet na celý deň.
Aktuálne informácie
https://www.facebook.com/p/Archeopark-Bo%C5%A1%C3%A1cka-dolina-61587062151332/
Otváracie hodiny:
Štvrtok: 10.00 – 16.00
Piatok: 10.00 - 19.00
Sobota: 10.00 – 19.00
Nedeľa: 09.00 – 19.00
Vstupné:
Dospelí: 6.-eur
Deti 5 – 15 r., šudenti, dôchodcovia, ZŤP: 4.-eur
Deti 0-4 r. zadarmo
Rodinné vstupné (3-6 členov) 14 eur
Ročná permanentka pre obyvateľov Bošáckej doliny 25.-eur
Ročná permanentka pre bežných návštevníkov 30.-eur
Skupinové vstupenka pre školské výlety (1000-32 osôb) 39 eur
Prehľad slovenských archeoparkov
Archeopark Hanušovce
Archeopark Cífer -Pác
Archeoskanzen Nižná Myšľa - Várhegy
Slovanské hradisko Bojná
Archeopark Mokrý kút
Archeoskanzen Oravský Podzámok
Archeoskanzen Havránok
Archeoskanzen Kyjatice (skôr archeologický pomník, podobne ako Nitrianky Hrádok, alebo Bučany pri Trnave)
Archeoskanzen Ducové (opäť, nejde o typický skanzen, skôr náznaková rekonštrukcia)
Pripravovaný projekt Liptovia v blízkosti obce Partizánska Ľupča, ktorého súčasťou by mala byť aj prvá rekonštrukcia rondelu na Slovensku http://www.archeologiask.sk/archeopark-liptovia.html
[1] Jozef Hromada, Moravany nad Váhom, Táboriská lovcov mamutov na Považí, Archeologické pamätníky Slovenska, SAV Archeologický ústav, Bratislava, 2000, str.42
