Nemal by som odvahu pasovať sa za znalca slovenských opevnených kostolov. Hoci som písal už viac ako o tridsiatich. Vyhľadávam ich. Obyčajne úplne priamočiaro na google maps. Viem, že sa budem pohybovať nejakým smerom a pri ceste hľadám obce, v obci kostol a pozerám: má opevnenie, nemá opevnenie. V prípade kostola v miestnej časti Pác, ktorá patrí pod Cífer, to tak nebolo. Sledoval som správy o budovaní, príprave a otvorení tunajšieho archeoparku. Cífer Pác je na archeologickej mape Slovenska zapísaný veľmi výrazným písmom. Počkali sme si na slnečný víkend, sadli do auta a vyrazili na návštevu. Na začiatku dediny, v poli zelenených obilnín, biely ako homola cukru, svietil ako maják v tme, kostol. Krásny opevnený kostol. Ja som o ňom nevedel. Prekvapenie ako zima v júli (áno, áno, odkaz na Winter in july, moja obľúbená skladba od Bomb the Bass[1]).
Z hlbín histórie
Pôsobí klamlivo starobylo. Starý je možno 400 rokov a napriek tomu, čo som napísal, nie je ani to úplná pravda. Kostolík v Páci pôsobí staro. Geometrickou strohosťou vonkajších tvarov budí zdanie neskororománskeho, možno ranogotického kostola. Predstavanou vežou s ihlancovou strechou našepkáva renesančnú úpravu. Čistá fasáda, nová strecha, úsporný architektonický výraz, pokojne by mohli naznačovať romantickú úpravu z 19. storočia. V každej vete niečo pravdy.
Pamiatkový výskum v roku 2010 prezradil, že pôvodná stavba je zo začiatku 13. storočia. Stavba z tehál v nárožiach spevnená kamennými kvádrami. Veľkosť pôvodného kostola sa nikto nepokúsil ani odhadnúť, všetko nasvedčuje tomu, že šlo o jednoduchú jednoloďovú stavbu, asi veľmi podobnú kostolíku napríklad z Čierneho Brodu – časť Hegy[2]. Údajne bol viac širší, ako dlhý. Pre raný stredovek skutočne neobvyklá dispozícia. Dlho nevydržal, pretože po pár desiatkach rokoch (ešte v 13. storočí) bol kostol rozšírený (predĺžený) a pôvodné múry výrazne zvýšili.
V roku 1333 sa už o ňom zmieňujú aj písomné pramene a v nasledujúcich storočiach opäť prechádza stavebnými úpravami smerujúcimi k zväčšeniu kapacity a výstavnejšiemu (rozumej umelecko zdobnejšiemu) charakteru. Niekedy na prelome 16. a 17. storočia ho opevnili. S istotu môžeme vyhlásiť, že po roku 1526, po slávnej a pre nás neveľmi šťastnej bitke pri Moháči. Následná turecká okupácia bola dostatočným dôvodom na vybudovanie fortifikačných stavieb. Zaujímavé, že aj k tomuto pristavali len jednu baštu s kruhovým pôdorysom. Nehmotnou zmenou, bola zmena patrocínia z pôvodného zasvätenia sv. Petrovi na zasvätenie sv. Petrovi a Pavlovi.
Od roku 1687 sa kostol tešil stálej pozornosti donátorov. Peniaze robia svoje, preto prešiel modernou úpravou v barokovom slohu, pribudla dvojpodlažná stavba na južnej strane, ktorá nahradila zbúranú sakristiu, na začiatku 20. storočia dobudovali oporné piliere (mimochodom pôsobia veľmi goticky) a v 80.-tych rokoch 20. storočia aj betónové nádvorie. Neveľmi šťastný zásah, pretože v rokoch 2010 – 2012, táto betónová dlažba obmedzila rozsah archeologického výskumu v okolí kostola.
Teraz už k patrocíniu. Peter a Pavol. Jeden z nich bol prvý pápež.
Ako sa stal z Petra pápež
Pak jednoho červencového dne roku 29, přišel slib primátu: Ježiš přešel údolí Jorádnu, aby se odebral do Cesareje Filipovy. Následovalo ho dvanáct apoštolů a on od nich žádal vyznání víry: „A za koho mě pokládáte vy?“ Za všechny odpověděl právě Šimon: „Ty jsi Kristus, Syn Boha živého.“ Nebyla to ještě ta víra, která se v něm zrodila po vzkříšení a o Letnicích, ale byla taková, že ji Ježíš přiřadil k Božímu zjevení: „Blaze tobě, Šimone Jonášův, protože ti to nezjevilo tělo a krev, ale můj Otec v nebesích.“ A rozvinul to, co řekl při jejich prvním setkání. Nazval ho „Petrem“ a vysvětlil tuto změnu jména, když upřesnil, že „na této skále zbuduji církev a brány pekel ji nepřemohou. Dám ti klíče království nebeského, a co odmítneš na zemi, bude odmítnuto v nebi“ (Mt 16, 13-19).
V těchto slovech spatřuje katolícka církev ustavení papežství, kterému přisuzuje funkci, jež má být iplattňována až do konce věku ve společenství tvořeném z živých „kamenů“, mezi nimiž představuje Petr svorník zajišťující stabilitu budovy.“[3]
Takto bol ustanovený prvý pápež, a tak Šimon k novému menu prišiel.
Sv. Pavol
Apoštol, ale nesmiete ho označiť za mučeníka. Nie je totiž jasné, ako zomrel. Okolo roku 57 prišiel do Jeruzalema a spôsobil chaos. Najskôr evanjelizoval v synagógach a potom viedol osvetu medzi pohanmi. Výsledok, sťažnosti, nadávky, žiadosti. Rímsky miestodržiteľ spravil krátky proces. Pavla uväznil, odsúdil, zbavil slobody. Odsúdený sa odvolal k cisárskemu súdu a eskortovali ho do Ríma. Dva roky pobudol v domácom a väzení a ďalej je hmla a nejasnosti. Rovnako dobre mohol byť odsúdený a popravený, ako zbavený viny a prepustený. História neznáma. Existujú spomienky, že ešte navštívil Efez a Hispániu, rovnako ako správa, že ho popravili na mieste menom Tre Fontane.
S jeho mladosťou a študentskými rokmi je to jasnejšie. Židovským otcom vychovaný na obraz presvedčeného farizeja (člena starovekej náboženskej a politickej sekty). Pod menom Saul študoval u rabína Gamaliela v Jeruzaleme a vyučil sa za výrobcu stanov. Ako mladý muž sa stal svedkom ukameňovania sv. Štefana, pričom sa aktívne zúčastnil prenasledovania raných kresťanov, ich väznenia a popráv. Po ceste do Damašku mal víziu, v ktorej sa mu prihovoril Ježiš, ktorý mu niekoľkými ostrejšími slovami vstúpil do svedomia. Pavol pochopil chyby. Nechal sa pokrstiť a šíril slovo Božie.
Na záver
Dnes toho Cífer Pác ponúka neúrekom. Kvalitné kúpalisko, kvalitný archeoskanzem[4], vôbec nie nudný náučný chodník a kostol, ktorý možno uvidíte možno len spoza toho múru, ale aj tak za návštevu stojí.
[1] https://www.youtube.com/watch?v=zUkzeevo0eA
[2] https://dobrodruh.sk/clanok/cierny-brod-jeho-hegyesky-kostol
[3] Claudio Rendina, Příběhy papežů, dějiny a tajemství, životopisy 265 římskych pepežů, Volvox Globator 2005. str. 13
[4] https://dobrodruh.sk/clanok/cifer-pac-jeho-archeopark-krasny-ako-cerstvy-lusk
