Gregorov mlyn v Hradišti pod Vrátnom je nový mlyn. Horný mlyn. Teda starý mlyn pod novým názvom. V historických análoch ho nájdete pod názvom Mihaličkov mlyn. Alebo tiež Michaličkov mlyn[1]. Ibaže v Hradišti pod Vrátnom je aj Dolný mlyn. Známy pod názvom Michaličkov mlyn[2] . Vo vlastníctve bratov Michaličkovcov. A ak sa chcete dozvedieť niečo o histórii jednoho, alebo druhého, zistíte, že na internetových stránkach sa o oboch píše to isté. Čo je úplne najzábavnejšie, na stránke outdooractive.com[3] (podľa všetkého ju dopĺňa Krajská organizácia cestovného ruchu Trnava) majú odkaz na históriu mlyna v obci Hradište. Ibaže v obci Hradište, ktorá je na Ponitrí (okres Partizánske).
Tak sa nám to zamotáva ... Dôležitá informácia: toto je rozprávanie o Hornom mlyne v obci Hradište pod Vrátnom, dnes pomenovaný (podľa majiteľa) ako Gregorov mlyn, súpisné číslo 58.
História viac neznáma
Podľa Ústredného zoznamu pamiatkového fondu mlyn vznikol najpravdepodobnejšie v polovici 19. storočia. Oficiálne zistené datovanie hovorí o roku 1852. Mlynskú technológiu zmodernizovali koncom 19. storočia. Valcová stolica nesie totiž vročenie 1875. Začiatkom 20. storočia mali k východnej fasáde mlynice, asi v mieste pôvodného vodného náhonu, pristavať kolársku dielňu. Obytnú časť, majiteľ mlyna zmodernizoval v období Slovenského štátu a súčasný majiteľ v roku 2014 zbúral. Katastrálna mapa z 19. storočia prezrádza, že na západnú stranu mlynice mohol nadväzovať pôvodný, dávno neexistujúci, pôvodný dom mlynára.
Zdenko Gregor, majiteľ mlyna, v rozhovore pre časopis Život uviedol: „Jediný zachovaný doklad, o ktorom viem, je z holíčskeho archívu. Majiteľom mlyna bol vtedy Ján Ábel. V roku 1673 ho daroval zaťovi Ferencovi Ferencovičovi. Pamiatkari podľa mlynice odhadujú, že je z roku 1875. Ale tá je nová. Keď sme dávali dokopy zvalené štvormetrové vnútorné koleso do pôvodnej polohy, točilo sa sotva dva týždne. Zlomili sa dve hlavné podperné nohy. Koleso sme mali na tri kusy. Na vnútornom čape sme pri skladaní našli nápis 22. 6.1585“ [4]. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že v roku 1701 vyhorela tunajšia fara, obec je písomne doložená v roku 1262, preteká ňou na vodu bohatý Brezovský potok, v okolí sa v minulosti nachádzalo viacero mlynov, je vcelku možné, že história Gregorovho mlyna siaha hlbšie ako do polovice 19. storočia.
O pamiatkovej obnove
Pán Gregor, asi nerád, ale predsa len spomína, že jeho spolupráca s pamiatkármi pri obnove mlyna bola skôr poklusom po žeravých uhlíkoch, ako súladná, do ružova sfarbená, pieseň. Nečudujem sa. Mlynicu, pôvodnú časť mlyna, obnovil v pôvodnom duchu. Ešte aj nepôvodné koleso, po pár rokoch prevádzky vyzerá autenticky (hoci je trochu úzke). Industriálno-poľnohospodársky výraz vežovitej a štíhlej budovy mlyna dopĺňa „hospodárske“ zázemie. Rozumej reštaurácia (jedáleň) a dvor. V duchu filmovo-dobrodružno-romatnickom. Z pohľadu pamiatkovej obnovy nešlo určite o návrat k autentickej dedinskej architektúre. Nič neobvyklé, s takýmto prístupom sa v Európe stretnete úplne bežne. V prípade hradu Kreuzenstein[5] neďaleko Viedne, sa im to vyplatilo tak dobre, že niekoľkokrát poslúžil ako súčasť filmovej produkcie. Z pohľadu turistickej atraktivity Záhoria a slovensko-moravského pomedzia je to prínos. Najmä, ak mlyn leží na ceste k pamiatke par excellence, k mohyle na Bradle.
Na návštevu mlyna cez víkend
Mlyn je otvorený. Ibaže, hovoriť o otváracích hodinách, by bola odvaha ako presadnúť z bicykla do stíhačky a tváriť sa, to zvládnem. Domáci majú reštauráciu otvorenú v sobotu a v nedeľu. V období, keď vonku je už naozaj teplo. Bicykel zaparkujete priamo vo dvore, auto na improvizovanom parkovisku na druhej strane cesty. V prípade záujmu si môžete celý areál prenajať pre svoju akciu. V prípade záujmu vám domáci sprístupnia interiér pôvodnej mlynice a môžete si pozrieť tunajšiu zachovanú technológiu. To je zážitok. Krásny a voňavý. Skutočne voňavý. Pretože tu to vonia drevom a chladným murivom. Veľmi, naozaj veľmi ma potešilo, že domáci pán zachoval na zapínanie a vypínanie osvetlenia pôvodné, otočné, bakelitové vypínače. Som fanúšik bakelitu. Toho „prvohorného“ plastu, ktorý kedysi slúžil na výrobu elektrosúčiastok, fotoaparátov, hračiek, rúčok na domáce spotrebiče a hádam by z neho robili aj autá, keby neprišli nové plasty.
Prehľad akcií pre verejnosť a aktuálne informácie nájdete na profile https://www.facebook.com/profile.php?id=100083592961156
[1] https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=475eb395-8a87-4bab-9ac4-3dee453b4b38
[2] https://www.vodnemlyny.sk/mlyny/estates/detail/263-dolny-mlyn
[3] https://www.outdooractive.com/en/poi/okres-senica/michalickov-vodny-mlyn/801997311/
[4] https://zivot.pluska.sk/pribehy/dlhej-chvile-mlynar-vratil-priestoru-zivot-sucasnom-svete
[5] https://blog.sme.sk/lubosvodicka/historia/rakuske-hrady-kreuzenstein
