Aspoň jeden krát za život na Betliar. Do roku 1989, v časoch socializmu, pionierských táborov, bohato dotovaných školských výletov a podnikových zájazdov, to bolo heslo zlatým písmom zapísané do kroniky organizovaného turizmu. Spolu s Bojnickým zámkom, Bratislavským hradom, Spišským hradom a Múzeom SNP v Banskej Bystrici. Po absolvovaní návštev týchto destinácií ste boli plnohodnotný turista – budovateľ svetlých socialistických zajtrajškov. V princípe na tom nebolo nič zlé, len to bolo trochu otravné. Súdružky učiteľky v uniforme kvetovaných šatách, s vlasmi vyčesanými do drdolov neobvyklých tvarov a staršie dámy privyrábajúce si na dôchodok, ako sprievodkyne v múzeách, v iných jednotne uniformných modrých plášťoch z ťažko definovateľného umelého vlákna, monotónne prednášajúce históriu sídla, občas to bolo ťažké prežiť. Tak nám ostali niekde v dlhodobej pamäti zasunuté spomienky. Keď prišla reč na Betliar, hviezdami návštevy boli múmie. Skutočné. Z Egypta.
Na prízemí kaštieľa sú dodnes. Múmia kňaza zasväteného bohovi Amonovi, v pôvodnej rakve, ktorej maľované veko leží hneď veľa telesných pozostatkov. Múmia dieťaťa, ktoré po smrti vysušili na slnku. Je taká čierna, že ešte aj moja manželka si ju pamätá ako „ten malý černoško z Betliara“. Prvá stará asi 3000 rokov, druhá o nejakých tisíc rokov mladšia. Neviem, či týmto hviezdam mohlo niečo konkurovať. Ale trofeje z poľovačiek v Afrike, vypchatý krokodíl, slon africký, korytnačka obrovská, byvol, nosorožec, slonie nohy používané na odkladanie vychádzkových palíc, koža hrocha, by dnes znamenali hrozbu trestného stíhania ich majiteľov, ale my, ktorí sme v tom čase mohli cestovať tak akurát do Maďarska, sme sa mohli zblázniť od údivu.
Kaštieľ s múzeom v Betliari je legenda. Oprávnene.
Od vojenskej pevnosti k výstavnému kaštieľu
Začali to Bebekovci. V polovici 15. storočia postavili v Betliari malé gotické opevnenie. O sto rokov neskôr ho rozšírili, spojili hradbami, vytvorili blokovú budovu. Keď títo panstvo opustili, o malú pevnosť a blízky hrad Krásna Hôrka sa museli starať hradní kapitáni. Posledným z nich bol Peter Andrássy a jeho vnuk Matej II., sa v roku 1642 stal dedičným vlastníkom oboch nehnuteľností. Pravdepodobne už v 18. storočí malú pevnosť v Betliari upravili do obytnej podoby, ale „železný gróf“, banícky hutnícky magnát Emanuel I. Andrássy s nápadom dať kaštieľu francúzsky charmé, pôvab, vzhľad prišiel až v 19. storočí. Novú tvár dostal kaštieľ v rokoch 1881 – 1886. V duchu romantickej - historizujúcej prestavby nadstavali klasicistický objekt o jedno celé podlažie, stal sa trojposchodovým a na západnej strane vybudovali mohutnú vežu neogotického schodiska. Na východnej strane postavili vežičku podľa veže sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) so strieškou.
Emanuel ukončil prestavbu do podoby poľovníckeho zámočku a múzea pre svoju bohatú zbierku. Jeho syn, gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia (pravdepodobne v roku 1905) zmodernizovať. Z nehnuteľnosti sa stala luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita zúčastňujúca sa na vychytených betliarskych poľovačkách.
O dvoch Andrássyovcoch z východného Slovenska
Emanuel I. Andrássy, narodený v roku 1821 v obci Vlachovo. Ten Andrássy, ktorý zabezpečil romantickú prestavbu kaštieľa. Aktívne sa zapojil do protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Potlačenie revolúcie, prenasledovanie a cenzúra nastolená v Uhorsku ho prinútili v roku 1849 opustiť krajinu. Vycestoval do Indie, túlal sa po Ázii a navštívil Afriku.
Po návrate v roku 1853 vydal obsiahli cestopis Utazás Kelet Indiákon. Ceylon, Java, Khina Bengál (Cesty vo východnej Indii...). Spomína na poľovačky na slony, nosorožce, stretnutia s domorodcami. Cestopis doplnil o ilustrácie, ktoré sám vyhotovil.
29. januára 1855 sa zosobášil s grófkou Gabriellou Pálffy, sestrou Jána Františka Pálffyho, vlastníka a autora romantickej prestavby Bojnického zámku. Po sobáši istý čas manželia žili na Jánovom panstve. Keď tento v roku 1908 zomrel bez priamych potomkov za hlavných dedičov 50 miliónového majetku ustanovili betliarskych Andrássyovcov. Tí sa oň dlhé roky súdili s červenokamenskými Pálffyovcami. Veľkú časť majetku, pre neriešiteľnosť sporu v 20-tych rokoch 20. storočia vydražil štát.
Emanuelovi a Gabrielle sa narodilo sedem detí - Gabriel a Tibertius zomreli ako dvojroční, v roku 1856 sa im narodil syn Gejza (1856 - 1938) a po ňom ešte štyri dcéry: Natália (Naxi), Etelka, Karolina a Irma. Syn Gejza si za manželku zobral grófku Eleonóru Kaunitz zu Rietberg (1862 - 1936). Dievčatá sa úspešne vydali do vznešených grófskych a kniežacích rodín.
Július Andrássy starší, celým menom Július Andrássy zo Sâncrăieni a Krásnej Hôrky, tiež narodený vo Vlachove, uhorský politik a veľkostatkár, v období rokov 1867 – 1871 bol prvým uhorským ministerským predsedom a v období rokov 1871 – 1879 rakúsko uhorský minister zahraničných vecí. Pre historikov zaujímavý svojím politickým pôsobením, ale pre nás najzaujímavejší blízkym a intenzívnym vzťahom s Alžbetou Bavorskou, známou ako Sissi, bavorskou princeznou, rakúskou cisárovnou, českou a uhorskou kráľovnou, manželkou rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Hoci sa tento pán na zveľadení Betliara nepodieľal, jeho obrazy a dokonca jeden zachytávajúci korunováciu Sissi (na ktorom jej na hlavu kladie uhorskú korunu práve Július Andrássy), nájdete. Fešák, ktorý údajne nebol milencom manželky Františka Jozefa. Gróf po potlačení revolúcie v rokoch 1848 – 1849 bol odsúdený na smrť za vlastizradu. O pár rokov neskôr amnestovaný a živý a zdravý (údajne vďaka blízkemu vzťahu k Sissi) sa v roku 1867 postaral o Rakúsko Uhorské vyrovnanie.
O knižnici, ktorá očarí
Miestností, ktoré v kaštieli zaujmú, je veľa. Už len kúpeľňa s výbavou zo začiatku 20. storočia a s obkladačkami s ručne maľovanými motívmi predbieha predstavy o luxuse panského sídla na území Slovenska. Ale knižnica, to je kaliber ďalekonosného dela. Má podobu knižníc z „učených domov“, po strop vysoké regále pre knihy, zlatisto-drevený nádych trvalej elegancie, výhradne stropné osvetlenie, lebo iné by sa tam nehodilo 😊, mobiliár a doplnky, že by okamžite mohla poslúžiť ako scéna pre n-té pokračovanie prípadov belgického detektiva Herculea Poirota (ibaže to mám pred očami Davida Sucheta a jemu, pomaly osemdesiatnikovi by sa asi na Slovensko nechcelo cestovať).
Knižnicu založil gróf Leopold Andrássy (1767-1824). Sústredil 565 zväzkov najmä z histórie, geografie, medicíny, fyziky a filozofie. Súpis z čias Emanuela Andrássyho (1821-1891) zachytáva viac ako 6000 zväzkoch. Súčasný počet kníh sa odhaduje na 15 000 zväzkov, najviac v nemčine, latinčine a francúzštine. Najväčšiu pozornosť pútajú prvotlače. Je ich päť, najstaršia je o medicíne a bola vydaná v Benátkach v roku 1486. Ostatné sú náboženského charakteru. Najobjemnejšou knihou je obrázkové vydanie dejín Rakúska, vydané vo viedenskom vydavateľstve Maxa Herziga v roku 1900.
O návšteve
Hoci som spomínal, že kaštieľ v Betliari patril medzi highlighty turistiky éry socializmu, nič zo svojho pôvabu nestratil. Spolu s parkom je to kúzelné miesto, ktoré stojí za návštevu. Pravda je, že celý Gemer je sýto sýty špičkovými pamiatkami, historickými aj prírodnými, ale to už chce trošku plánovať a doštudovať si, čo chcem vidieť.
Otváracie hodiny
Máj – september
Denne okrem pondelka od 9.30 do 18.30 h (posledný vstup o 17.30 h)
November – marec
Denne okrem pondelka a utorka od 9.00 do 16.30 h (posledný vstup o 15.30 h)
Október a apríl
Denne okrem pondelka a utorka 9.30 – 17.30 h (posledný vstup o 16.30 h)
Historický park Kaštieľa Betliar
1. máj – 31. október: 7.00 – 21.00 h
1. november – 30. apríl: 7.00 – 18.00 h
Aktuálne informácie
https://www.snm.sk/muzea-snm/muzeum-betliar/muzeum-betliar/navstivte/otvaracie-hodiny
