Skúste si vyhľadať informácie o Monostorskej pevnosti v maďarskom Komárome. Obsah jednej z prvých informácií, ktorá sa bude opakovať, znie: pevnosť Monostor sa považuje za najväčšiu modernú pevnosť v strednej Európe - bola postavená v rokoch 1850 až 1871 (pozri napr. https://www.iranykomarom.hu/sk/fort-monostor-sk ). Tá veta v sebe ukrýva niekoľko záhad. Existuje Monostorská pevnosť, alebo Komárňanský pevnostný systém? Prípadne Komáromská pevnosť, či Komáromský pevnostný systém? Pravda je na dvoch brehoch Dunaja a v dvoch krajinách. V podstate existuje Komárňanský pevnostný systém, rovnako ako Komáromský pevnostný systém. Do roku 1918, do zániku Uhorského kráľovstva, by sme hovorili o Komáromskom systéme. Komárom sa delil na severný a južný, dnes by sme povedali na slovenský a maďarský. Zo slovenského sa stalo Komárno, maďarský ostal Komáromom. Ako to svojho času výtvarne spojil klasik, Komárno Komárom 😊 (Martin Šútovec je klasik). Monostorskú pevnosť, trochu s odratými ušami, môžeme považovať za najmodernejšiu v strednej Európe. Žiadny šialenec sa po jej dokončení už neodhodlal do takej megadrahej (a asi aj megazbytočnej) stavby. Najväčšia? Trochu problém. Ak hľadíme len na Komárom, tak rozloha pevnostných systémov na maďarskej strane je 20 ha. Rozloha pevnosti Josefov (časť východočeského mesta Jaroměř) je 41,4 ha. To znamená, že minimálne českí susedia, tých našich južných tromfli. Pripočítajme slovenskú, Komárňanskú, časť a máme rozlohu viac ako 70 ha. Už môžeme smelo hovoriť o najväčšom pevnostnom systéme v strednej Európe. Toto doťahovanie o to, kto má pravdu a prečo naši susedia majú sklon tak trošíčku – trochu preháňať, nemá význam. Výstavba Komárňanskej pevnosti začala v roku 1546 a ucelenú podobu získala dokončením systému v dnešnom Komárome v roku 1871.
Keď strieľali z pevnosti na pevnosť
Nie som si úplne istý, či sa iná pevnosť môže pýšiť tým, že z jednej jej časti ostreľovali jej druhú časť. Nie ako v situácii, že dobyvatelia už ovládli severný múr a strieľajú na južný. Ale úplne vážne, že pevnosť bojuje „sama proti sebe“.
V marci roku 1919 boľševici v Maďarsku vyhlásili Maďarskú republiku rád (čím takmer predbehli súdruhov, ktorí spáchali historické zakopnutie známe ako Veľká októbrová socialistická revolúcia zo 7. novembra 1917) a zaútočili proti Československu a Rumunsku (každý komunistický režim potrebuje expandovať a ovládnuť celú planétu, lebo inak zahynie). Príliš sa im to nevyplatilo, Československo sa ubránilo a Rumuni v auguste 1919 obsadili Budapešť.
Krátko po vypuknutí konfliktu, odhodlaní maďarskí vojaci otočili delá Monoštorskej pevnosti proti prístavu a pevnosti v Komárne. Veľa škody nenarobili, napriek tomu jedna rana sadla. Trafili muničný sklad Vážskeho predmostia. Výbuch ho zdevastoval. Zbytky sa dajú nájsť ešte dnes, napriek tomu, že ho už neobnovili.
Roky meruôsme, roky plné napätia
Hospodárska kríza, hladomor, spomienky na Veľké francúzsku buržoáznu revolúciu (1789) metternichovký a neskôr Bachov absolutistický režim, nepríjemná kombinácia faktorov, ktoré už v roku 1847 vnukli uhorským intelektuálom nápad zorganizovať revolúciu. Lajos Kossuth a jeho reformisti vyhlásili svoje požiadavky, dvanásťbodové politické vyhlásenie a nepokoje, ktoré prepukli vo Viedni v marci 1848 sa preniesli až do Pešti. Kancelára Metternicha nepokoje zmietli z vysokého postu a Uhorský snem v Prešporku (v dnešenej Bratislave) zrušil poddanstvo, robotnú povinnosť a uzákonil mnohé demokratické slobody. Ibaže Kossuth sa nepohodol s Chorvátmi. Rakúsko podporilo Jelačiča ako chorvátskeho samosprávcu (bána) a kde sa dvaja bijú ... Napálený Jelačič zaútočil proti Uhorsku. Viedeň však všetkých štvala viac, tak sa proti nej spojili Česi, Nemci, Poliaci, Rumuni, Chorváti, Taliani, Angličania, Maďari a Slováci. Napriek tomu už 30. októbra 1848 povstalecké vojsko dostalo na frak.
Po nástupe Františka Jozefa na rakúsky trón, bola v marci 1849 vydaná ústava, ktorá zlikvidovala zárodky samostatnosti Uhorska a pevne ho začlenila do rakúskej monarchie. Maďari sa nedali, po zasadaní Uhorského snemu 14.apríla 1849 vyhlásili nezávislosť Uhorska od Rakúska. Cisár František Jozef prijal kamarátsku pomoc ruského cára Mikuláša I. v podobe kontingentu 200,000 ruských vojakov. Porážkou pri Temešvári, podpísaním kapitulácie 13.augusta 1849 pri Világoši maďarské experimenty so samostatnosťou skončili. Lajos Kossuth a pár členov vlády utieklo od Turecka a ostatní vodcovia boli obesení.
Rok 1849 v Komárome
Rok 1848 je zvláštnym rokom pre krajiny strednej Európy. Správnejšie pre dnešné krajiny bývalého Rakúsko – Uhorska. Maďari sa vzopreli rakúskemu cisárovi a Slováci sa do toho priplietli so zbraňou v ruke. Bojovalo sa kade tade, od Rakúska, cez Slovensko, Maďarsko až po Rumunsko. A v Komárome tiež.
Béla IV. (1206-1270) po mongolskom (tatárskom) vpáde do Uhorského kráľovstva, nechal v Komárome vybudovať „starý“ kamenný hrad a ani netušil, že o 600 rokov neskôr sa tento stane súčasťou pevnostného systému v pláne polného maršála Marqiusa Chastelera. Maršál v rokoch 1827 – 1839 zmodernizoval pravobrežné pevnosti (v dnešnom Maďarsku), tak aby zabezpečil cestu vedúcu cez monoštorskú piesočnú dunu na Nagyigmánd a súčasne aj tok rieky Dunaj. Podarilo sa a v rokoch 1848 a 1849 pevnosť prešla skúškou ohňom.
V marci 1849 sa začalo obliehanie pevnosti. Generál poručík Balthasar von Simunich rozostavil ťažké delostrelectvo medzi Monoštorskú pevnosť a Szöny. Zbombardoval, čo sa dalo, najmä však civilné stavby. Obrana pevnosti nebola prelomená. Maďarom sa podarilo vytlačiť rakúske sily na Györ, ale už v júli museli ustúpiť až Tisze. 27. septembra 1849 generál Klapka podpísal dohodu o odovzdaní pevnosti.
Monoštorská pevnosť ako pevnosť
V prvom rade si kladiem otázku, mal by pevnostný systém Komárno – Komárom v dnešnom vojnovom konflikte význam? Asi áno. Ubytovacie a skladovacie kapacity sú ohromujúce. Koniec koncov do roku 1991 nás o tom presviedčali Sovietske vojská. Tie z pevnosti nevyvážali ani smeti. Jednoducho ich zamurovali v odľahlých miestnostiach.
Odolala by zbraniam? Nie. Pevnosť bola postavená tak, aby odolala pozemným útokom, alebo útokom z hladiny Dunaja. Tým je podobná opevneniu Československa z prvej polovice 20. storočia. Ako útočník by ste pevnosť poriadne ani nevideli. Len zelené valy, kopce. Niekde z ich útrob, možno z ich hrebeňov, by po vás strieľali všetkým, čo by mali po ruke. Ak by sa vám podarilo kopec prekonať, čakalo by vás nepríjemné prekvapenie. Kopec nie je celistvý, ale je v ňom zárez. Delí ho na dve protiľahlé časti. Či sa vám to páči, alebo nie, musíte zliezť do zárezu a ste na strelnici. Ako terč. Do zárezu, z útrob kopca – valu, ústia strieľne a obrancovia pevnosti, pekne z bezpečia úkrytu, budú do vás páliť a páliť.
Komáromské aj Komárňanské časti pevnosti sa kryli tzv. priehradovou paľbou. Ich artiléria bola umiestnená tak, aby delá strieľali do priestoru očakávaného útoku súčasne z dvoch strán, z dvoch pevností, sprava, aj zľava.
Svojho času pokrokové riešenia (ktoré vznikli ešte na stredovekých hradoch), v dnešnej dobe lietajúcich dronov a vzdušných útokov, neúčinné.
Pred návštevou
Monoštorská pevnosť je ohromujúca. V spojení a v pochopení jej celistvosti so všetkými objektmi v Komárome, aj v Komárne. Oproti slovenskej časti má výhodu v takmer ukončenej obnove. Môžete si ju prejsť samostatne, motajúc sa dlhými chodbami, nazerajúc do miestností, bez zábrany sa dostanete do Dunajskej bašty, aj do pivníc. Toto v Komárne nezažijete.
