„Noci už ubývá,
císař se usmívá,
pokojně mohu žít,
všeho lze použít
pro dobrý stát.
Možná ho napadlo
prastaré říkadlo,
dějiny když tvoří se,
pro hlavy na míse
nemá se štkát!“
Podmienený reflex. Rozprávajme o Jánovi Krstiteľovi a po kratšej či dlhšej chvíli sa mi to spustí v hlave ako platňa v jukeboxe. Salome Karla Kryla. V náročnejšom prípade sa pripojí ešte zopár mimoriadne realistických obrazov z Umeleckohistorického múzea vo Viedni. Veľmi vydarené. Nie veľmi príjemné.
Kostol za hradbami postavený v mestečku Modra je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
Kostol a jeho múr v minulosti
Modra ako obývaná dedina prešporského panstva je písomne zachytená v roku 1256. Stredoveká dedina a v jej centre kostol. Táto urbanistická situácia pravdepodobne zodpovedá tomu, čo by sme tu uvideli, ak by sme mali stroj času. Jednoloďový kostol s polygonálnym (mnohouholníkovým) priestorom vyhradeným pre oltár (presbytériom), bez zvonice. Typický jednoduchý kostol, obyčajne jediná pevná murovaná budova v obci.
Už v 14. storočí bol upravený, rozšírený a zveľadený, pretože Modra sa začala orientovať na pestovanie viniča a výrobu vína, vďaka čomu do obecnej kasy pritieklo viac peňazí. Na začiatku 17. storočia, udelením privilégií Rudolfom II., sa Modra stala slobodným kráľovským mestom a po nešťastnej bitke pri Moháči padlo rozhodnutie mesto opevniť. Postaviť mestské hradby.
Keďže v meste už stavali nový kostol a centrum sa posunulo trochu severnejšie, príkostolný cintorín sa ocitol trochu „mimo hry“. Najneskôr do roku 1612 bol dobudovaný tehlovo-kamenný obvodový renesančný hradobný múr, ktorý chránil kostol a cintorín najmä pred povodňami. S veľkou pravdepodobnosťou mu môžeme priznať aj obrannú funkciu vo vzťahu ku kostolu aj k mestu. Súčasne je nutné priznať, že nie je jasné, ako a či bol oplotený aj pôvodný kostol a cintorín. Predpokladá sa, že áno.
Súčasný príkostolný múr už nezodpovedá pôvodnému rozsahu. Jeho staré časti sú stále dobre čitateľné.
Samotný kostol prešiel poslednými väčšími stavebnými úpravami v roku 1763. Rekonštrukcia, ktorá ho priblížila pôvodnej podobe, prebehla v rokoch 2010 až 2019.
Cintorín je miestom posledného odpočinku Ľudovíta Štúra.
Príbeh Jána Krstiteľa
„Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ (Lk 3, 16)
Možno sú toto najcitovanejšie slová Jána Krstiteľa. Vyslovil ich na západnom brehu rieky Jordán v Kasr al-Juhude, severne od Mŕtveho mora. Židovskí kňazi, ktorí za ním prichádzali, ho mali spoznať podľa hrubého oblečenia utkaného z vlasov konských chvostov, z ťavej a ovčej srsti a koženého pásu obtočeného okolo bokov. Chudý až vychrtlý postavou, pretože dlhý, dlhý čas sa živil výhradne kobylkami a medom divokých včiel.
Pokrstil Ježiša Krista a z príbehov Nového zákona sa vytráca. Do času svojej smrti.
Ján sa do príbehu vracia ako osoba, ktorá karhá kráľa (tetrarchu Galiley) Herodesa Antipasa za to, že opustil svoju prvú ženu. Aby neostalo Jeho Veličenstvo osamotené, hneď si ako náhradu vybralo za manželku ženu svojho brata Filipa a oženil sa s ňou. Manželka, ktorá prešla z brata na brata, sa volala Herodiada. Vnučka Herodesa Veľkého, ktorá sa najskôr vydala za svojho strýka Filipa a potom za kráľa Herodesa.
Jánov mravokárny prístup k výmene manželov a k novému manželstvu nahneval Herodesa tak, že ho nechal zavrieť do žalára. Pomstychtivejšou osobou sa stala novomanželka Herodiada.
V deň Herodesových narodenín tancovala Salome, dcéra Herodiady, v kruhu hostí a Herodesovi sa zapáčil jej tanec tak, že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. Salome, zmanipulovaná matkou, požiadala o neočakávanú odmenu: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ, zaskočený, viazaný prísahou a kvôli spolustolujúcim, rozkázal, aby ju priniesli. Jána vo väzení sťali. Priniesli jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju odnieslo svojej matke.
Krvavá scéna, ktorá sa stala motívom pre veľmi vysoký počet mimoriadne hodnotených výtvarných diel. Len vo Viedni, v Umeleckohistorickom múzeu, nájdete obrazy s touto témou od Cesareho da Sesta, Bernardina Luiniho, Andreu Solaria a Josepha Heintza staršieho.
O návšteve
O kostole, múre a cintoríne sa toho veľa napísať nedá. Napriek tomu si dovolím poznamenať, že Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre patrí k tým najkrajším, pôvodne stredovekým kostolom v Bratislavskom kraji. Za návštevu určite stojí.
