Zlatistá farba slnka, vzduch čistý ako vyleštený krištáľ. Zeleň čerstvo vyrastenej jarnej trávy, zrelá červeň starých tehál. Na konci cesty šedý pás vysypaný jemnou drťou kameniny, trochu zhrdzavený ostnatý drôt. Betónové stĺpy s porcelánovými držiakmi, znak, že drôt bol vodičom prúdu s vysokým napätím. Tabuľka s nápisom Halt, Stój.
Auschwitz I
Možno je to milosrdenstvo, že smrť tu nebije do očí. Možno je to záludnosť, že smrť tu už nebije do očí.
Kasárne poľskej armády postavené v medzivojnovom období. Najstaršia časť tábora známa pod názvom Stammlager, bezpečne identifikovaná nápisom Arbeit macht frei, miesto prvých masových popráv vykonaných zastrelením, dňa 22. novembra 1940. Miesto, kde bol po prvýkrát odskúšaný Cyklón B, plyn na báze kyanidu určený na rýchle usmrtenie osôb v tzv. plynových komorách. Pomalé usmrcovanie bolo vykonávané v podzemí barakov určených na ubytovanie väzňov. V malých murovaných kobkách boli odsúdení ponechaní na vyhladovanie. Verejné popravy obesením sa vykonávali na „hlavnej“ ulici. Koľajnice upevnené na drevených podperách sú stále na svojom mieste. Zvyčajne tu mohlo visieť viac tiel súčasne. Všetko sa začalo krátko po vypuknutí 2. svetovej vojny.
Na konci roka 1939 sa na Úrade vyššieho veliteľa SS a polície vo Vroclave konalo pracovné stretnutie. V súvislosti s hromadným zatýkaním Poliakov a naplnením kapacít žalárov v Hornom Sliezsku a v okolí poľskej Dąbrowy zúčastnení rozhodli o zriadení veľkokapacitných koncentračných táborov. Heinrich Himmler, veliteľ SS, po obhliadke mnohých objektov dňa 27. apríla 1940 rozhodol, že v katastri mestečka Osvienčim vznikne tábor. Dôvod bol pragmatický. Poloha takmer uprostred Tretej ríše a Nemeckom ovládaných území, dobrá dopravná dostupnosť, existujúce kasárne.
14. júna 1940 prichádza do tábora Auschwitz prvý transport – 728 politických väzňov z Poľska. Malú časť z nich tvoria Židia. Do roku 1945 v tábore zaregistrujú asi 400-tisíc väzňov, z toho 270-tisíc mužov. Tieto čísla sa nepovažujú za konečné ani presné. Pobyt niektorých eskortovaných sa zúžil na necelú hodinu. Opustenie vlaku, vstupná prehliadka, odchod do prezliekarne, vstup do plynovej komory, kremácia. Obete, ktoré sa neevidovali.
Od 19. júna 1940 sa vykonáva cielené vysídlenie obyvateľov Osvienčimu z okolia tábora. Žiadne obyvateľstvo, žiadni svedkovia. Osem dedín je úplne zničených, zbúraných je viac ako sto budov. Takzvané odizolované územie dosiahne rozlohu viac ako 40 km².
Veliteľom tábora v úvodnom období 1940 až 1943 je Rudolf Höss. Po vojne odsúdený na smrť. Poprava obesením bola vykonaná v roku 1947 na pôde koncentračného tábora Auschwitz.
Sú tu obrovské množstvá návštevníkov. Ľudia sú tichí a disciplinovaní. Nikto do nikoho nestrká, skôr ustúpi a ohľaduplne vás nechá prejsť. Žiadne hlasné hovory ani nedočkavé hundranie.
Auschwitz II – Birkenau
Mesto smrti. To nie je „miesto“. Miesto má rozmery, je ohraničené do menších rozmerov. Menšie rozmery tu majú len okná na barakoch a šírka chodníkov. Všetko ostatné je rozľahlé. Neuveriteľne rozľahlé. Tak rozľahlé, že prejsť z jedného konca na druhý zaberie desiatky minút. To nie je miesto. To je mesto. Obrovská osada. Osada odsúdených na smrť. Vyhladzovací tábor.
20. januára 1942. Konferencia vo Wannsee prijíma koncept „konečného riešenia židovskej otázky“.
12. 5. 1942 – prvé písomne zachytené hromadné splynovanie.
23. 6. 1942 až 2. 11. 1944 – usmrtenie v plynových komorách vykonávané „sériovou“ technológiou. Obete vstupovali do podpovrchových plynových komôr po schodoch. V šatni odložili oblečenie a nahé prešli do plynovej komory. Najskôr len holú betónovú miestnosť s pevnými kovovými dverami s povrchom spájali vetracie komíny. Cez ne vojaci sypali dovnútra granulovaný Cyklón B, z ktorého sa uvoľňoval kyanidový plyn usmrcujúci obete v priebehu asi 15 minút. Po skončení procesu do komôr vstupovali väzni tzv. Sonderkommanda. Mŕtvym vytrhli zlaté zuby a ostrihali vlasy. Telá odvliekli do krematórií a spálili. Popol sa sypal do jám blízko krematória. Ponuka pre poľnohospodárov na hnojenie polí popolom hovorila o hmotnosti 100 ton popola. Po úniku správ o spôsobe usmrcovania do vstupných miestností umiestnili informačné tabule oznamujúce, že ide o dezinfekčné miestnosti a sprchy. Do komôr nainštalovali vodovodné rozvody a sprchové ružice. Ničím neobvyklým nebolo ani rozdávanie mydla pred vstupom do komory. Všetko na odstránenie stresu pred usmrtením, ktoré prišlo aj tak.
Birkenau je miestom hromadného vraždenia. Miestom, kde sa nachádza judenrampe, na ktorej od jari 1942 do mája 1944 zastavovali vlaky s vozňami, z ktorých vystupovali Židia, Poliaci, Rómovia. Miesto, kde sú stále murované aj drevené baraky, tábor, ktorý obkolesuje oplotenie s dĺžkou asi 13 km.
20. až 26. januára 1945 Nemci vyhodili do povetria plynové komory.
Auschwitz III – Buna
30. októbra 1942 pri továrni na výrobu syntetického kaučuku spoločnosti IG Farbenindustrie vzniká tábor Buna. Neskôr premenovaný na Monowitz. V lete roku 1944 tu internovali asi 11-tisíc väzňov. Všetci trvalo zapojení do výroby syntetickej gumy a benzínu Buna-Werke. Koncom roku 1944 pozdvihli význam tábora, podriadili mu ďalších asi 50 podtáborov, ktoré vznikli ako „ubytovne“ pre väzňov zapojených do výroby v hutách a v priemyselných podnikoch Horného Sliezska.
Oslobodenie
27. januára 1945 oddiely Sovietskej armády oslobodili 7,5 tisíca väzňov tábora Auschwitz. Celkový počet obetí „mesta smrti“ sa odhaduje na 4 milióny.
Múzeum či pamätné miesto
Koncentračný tábor bol v roku 1979 zapísaný na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako svedectvo systematického vyvražďovania v takzvanej Tretej ríši.
Zápisu predchádzalo prijatie zákona o zachovaní na všetky časy terénu a objektov bývalého tábora Osvienčim – Brezinka a vznik Štátneho múzea, ktorý 2. júla 1947 schválil poľský Sejm.
14. júna 1947 po prvýkrát zorganizovali výstavu dokumentujúcu históriu tábora. Na otváracom ceremoniáli sa zúčastnilo viac ako 50-tisíc návštevníkov. Bývalí väzni, pozostalí po zavraždených, poľskí pútnici, delegácia vlády Poľskej republiky, členovia Hlavnej komisie skúmania nemeckých zločinov, členovia Centrálnej židovskej historickej komisie a delegácie britského, československého a francúzskeho veľvyslanectva.
O návšteve
Návšteva je vhodná pre každého. Napriek tomu si dovolím poznamenať, že deťom mladším ako 10 až 12 rokov by som ju neodporúčal. Nie preto, že by videli niečo strašné. Prehliadka oboch areálov trvá asi 3,5 až 4 hodiny. Chce to trpezlivosť a sústredenú pozornosť. Rovnako si nemyslím, že je vhodná pre osoby so sťaženým pohybom. Priestory sú autenticky zachované. Úzke, strmé schodiská, pivnice, krematórium.
Pohyb po areáloch je možný len v sprievode domáceho sprievodcu a vstup do múzea je zabezpečený podobne ako check-in na letisku. Prehliadka batožiny, osobná prehliadka, vstup cez kov detegujúce brány.
Presun medzi tábormi Auschwitz a Birkenau zabezpečujú autobusy múzea. Odchádzajú v pravidelných intervaloch a rovnako pravidelne sa vracajú na centrálne parkovisko pri Auschwitz. Zvyčajne to funguje tak, že sprievodca vás upozorní na odchod autobusu a vyzdvihne si svoju skupinu v Birkenau, kde vás prevedie areálom.
Pokiaľ sa rozhodnete spojiť návštevu Auschwitz s pobytom v Krakove a budete sa medzi oboma miestami presúvať autom, počítajte s tým, že vzdialenosť asi 70 km prekonáte za 1,5 až 2 hodiny. Na začiatku roka 2026, keď sme tu boli my, nebola úplne dostavaná diaľnica a dopravné zápchy pri vstupe a výstupe z Krakova znamenali zdržanie 30 až 45 minút.
Aktuálne informácie
https://www.auschwitz.org/en/
Otváracie hodiny:
Sedem dní v týždni
7:30 – 14:00 december
7:30 – 15:00 január, november
7:30 – 16:00 február
7:30 – 17:00 marec, október
7:30 – 18:00 apríl, máj, september
7:30 – 19:00 jún, august
Zatvorené 1. januára, 25. decembra, prvý deň veľkonočných sviatkov (Veľkonočná sobota).
Vstupné cca 35 eur (rok 2026)
