Malé a milé. Ak by toto stačilo napísať o jednom múzeu, určite to napíšem o Vojenskom múzeu v Orechovej Potôni. Začať som chcel inak. Napísať, že štátne, veľké, vrchovato plné excelentných exponátov, Vojenské historické múzeum v Piešťanoch je druhý rok zatvorené. Kedy ho otvoria? O rok, o dva, o päť, o desať, keď ho niekto sprivatizuje? Možné je všetko. Možné je aj to, že exponáty rozpredajú a z jedinej kompletnej zbierky všetkých verzií lietadla MiG 21, zostane spomienka. Je zbytočné nadávať na štát a jeho úradníkov. Takýto prístup je chybou nás všetkých. Obyčajne raz za štyri roky rozhodujeme, koho budeme voliť do najvyšších štátnych úradov. Koho si zvolíme, ten sa stará aj o naše múzeá.
Fajn, máme pár mecénov, ktorí si postavia súkromnú zbierku, v tomto prípade historických bojových vozidiel (nielen tých) a prezentujú ju. Lacno, príjemne, spoľahlivo, počas celého roka, bez vízie zavrieť ju. Fajn, hoci sa niekomu môže, ako kosť v krku, priečiť predstava, že niekto prezentuje zbrane. Fajn, lebo aj Leonarda da Vinciho oslavujeme za plány jeho prevádzky neschopného tanku, presnej bombardy – dela na borenie hradieb, varhanov – multi hlavňového dela (ribauldequin), kanónu so zadným nabíjaním, funkčného potápačského obleku, určeného (na veľké prekvapenie!) na potopenie lodí protivníka vo vojne. Či sa nám to páči a či nie, zbrane sú často nositeľmi pokroku.
Hangár ako múzeum, múzeum v hangári
Toto múzeum nie je veľké. To, že nie je veľké, neznamená, že je malé ponukou. Zatiaľ sa väčšia časť jeho exponátov zmestila do jednoho leteckého hangáru. Pásová a kolesová pozemná technika, strelné zbrane, uniformy. Nevymenujem všetky exponáty, to by bola nuda, povenujem sa niektorým z nich.
Predtým musím napísať, že pár strojov je aj vonku. Artiléria, delostrelectvo, MiG 21, dovolím si napísať, posledný zázrak sovietskej leteckej tvorby, vrtuľník Mi 24 Hind, veľmi prerastená „laň“, ktorá si takmer osedlala Afganistan, menší vrtuľník Mi 2 a 5Ja23 (V-759) Volchov (SA-2 Guideline), raketa zem – vzduch, ktorá možno lietala ešte v súčasnom konflikte Ukrajina – Rusko.
Trochu ma mrzí, že neviem napísať niečo málo o vzniku múzea a ľuďoch, ktorí za ním stoja. Nenašiel som tieto informácie a priamo do múzea som nenapísal. Ospravedlňujem sa jeho autorom, ale ďakujem im za dobrú prácu.
Teraz k exponátom, ktoré sú mojím subjektívnym TOP z TOP.
Riadená strela 5Ja23 (V-759) Volchov (SA-2 Guideline)
Strela odpočíva na návesnom prepravníku PR-11B, ktorý vozil rakety 20DP, 20DSU alebo 5Ja23. Na odpaľovanie rakiet sa používal protilietadlový raketový komplexu S-75 "Volchov". Celý komplex sa zapriahal za vozidlá Zil 131 (mimochodom občas sa aj na „bazoši“ objavia ponuky na jeho predaj, v poslednej, ktorú som videl, ho ponúkali za 3.000.-eur 😊).
Systém „Volchov“ sa zapísal do histórie 1. mája 1960. Južne od mesta Sverdlovsk sa rakete vystrelenej z tohto typu zariadenia podarilo zostreliť U-2 (špionážne lietadlo pilotované Francisom Gary Powersom). Chvíľa, ktorá Američanom vyrazila dych, nepríjemne zamiešala karty stratégom Studenej vojny a nahnala toľko vody na protiimperialistické mlyny, že pred pár rokmi vďaka tomu slávil úspech film Most špiónov (dokumentuje návrat Powersa na rodnú hrudu v USA).
Mi 24 Hind (niečo o tej po zuby ozbrojenej Lani – Hind, v angličtine Laň)
Mi 24 je viacúčelový vrtuľník určený na priamu podporu pozemných vojsk.
Rusi ich po 24. februári 2022 použili ako sprievod pre transportné Mi-8/17, na ktorých palube boli výsadkové jednotky určené na obsadenie letiska Hostomel na Ukrajine. Ukrajinci minimálne jeden Hind uzemnili protitankovou strelou Javelin. Ďalšieho výrazného nasadenia sa dočkali v bojoch o Kijev.
Pre lepšiu predstavu o „Lani“, ktorá nie je žiadna mladucha, treba spomenúť, že v 70.-tych rokoch 20. storočia v Afganistane dostala prezývku „satanov koráb“. Mudžahedínom sa ju podarilo po prvý krát zostreliť 30. mája 1979. V iracko-iránskom konflikte si skrížila kordy s americkým AH-1J SuperCobra, bojovala v občianskej vojne v Sierra Leone a na domácej pôde excelovala počas vojnového konfliktu v Čečensku.
OT-64 SKOT (skr. Stredný Kolesový Obrnený Transportér, resp. poľsky Średni Kołowy Opancerzony Transporter)
Ak ste boli na vojne (pre neskôr narodených, myslím vojenskú službu v Československej ľudovej armáde, alebo v inom type vojsk socialistickej vlasti, ktoré dbali o vymletie mozgovne mladých mužov a ich prípravu na (ne)agresívny postup proti Západu), tak ste sa v tomto kolesovom kolose s veľkou istotou povozili. Svojím spôsobom tento česko-slovensko-poľský projekt bol extrémne úspešný. Na našom území nahradil sovietsky produkt BTR-60 a v celosvetovom meradla sa vyšplhal na špicu funkčnosti a spoľahlivosti. Myslím, že ešte dnes parkuje v nejednej garáži hasičských staníc a policajných zložiek. Užívateľov našiel v Alžírsku, v Kambodži , v Indii, v Iraku, v Líbyi, v Maroku, v Sierra Leone, v Sudáne, v Sýrii, v Ugande a v Uruguayi. Jeden majú aj v Orechovej Potôni, je plne funkčný (teda odzbrojený, ale pojazdný) a nesie pre mňa trochu neuveriteľne fľakatú kamufláž. Pamätám si ich len ako khaki ČSĽA zelené, alebo čierne s nápisom Polícia.
OT-62 (Obojživelný obrnený transportér vzor 62)
Vizuálne som nikdy tomuto stroju neporozumel. Vždy sa mi zdal návštevníkom zo stredoveku, pretože dve valcovité veže v čele vozidla boli pre mňa ako bašty hradu. Chýbala mi veža ako pre tank a celý bol nízky, široký, s doširoka vystrčeným predkom, akoby mu zobák narástol.
TOPAS (transportér obrnený pásový, vojenským slangom prezývaný „kačena“) bol československý obrnený transportér, pri ktorého vzniku bola opäť československo-poľská spolupráca. Konštruktéri s požehnaním Moskvy zmodernizovali sovietsky BTR 50 a v roku 1962 sa začala jeho sériová výroba. Úspešne sa predával do všetkých krajín, ktoré deklarovali ako takú ochotu nasledovať myšlienky marxizmu-leninizmu, prípadne nenašli dodávateľov zbraní v USA.
BRDM 2
Nepísal by som o tomto vozidle. Ale keď ono je také malé a milé. Neviem pri akých príležitostiach bývalo spolu s ďalšou technikou predstavované pri Štrkoveckom jazere v Bratislave, ale zo všetkých tých strojov, som v ňom sedával najradšej. Bolo v úprave chemického prieskumného vojska. To si pamätám bezpečne, vzadu z neho totiž viseli vlajky, ktorými sa vytyčovalo preskúmané územie. A hlavne, toto vozidlo ste mohli dostať kúpiť v hračkárstve ako model nemeckej spoločnosti (rozumej Made in DDR) Plasticartmodelle v mierke 1:87.
BRDM-2 je obojživelné obrnené prieskumné vozidlo známe tiež pod označením BTR-40PB. V ruštine skratka BRDM - rus. БРДМ, znamená Бронированная разведывательно-дозорная машина (Bronirovannaja razvedyvatelno-dozornaja mašina). Spomínať do koľkých krajín sveta sa vozidlo dostalo, by bolo to isté, ako vymedziť, kto v druhej polovici 20. storočia sa dostal na kratšiu, alebo dlhšie cestu budovania socializmu. Jednoducho, bolo to kvalitné vozidlo, tak sa o dušu predávalo.
Predstavovanie by mohlo pokračovať
Naozaj by sa dalo písať o ďalších a ďalších zaujímavých strojoch, ktoré sú v Orechovej Potôni. A nie je to len sovietska, československá, poľská produkcia. Sú tu aj nemecké, či americké stroje. Sú tu tanky, protilietadlové komplexy, transportné autá aj motorky. Nechýba ani AK 47 (správnejšie Sa 58), čiže Kalašnikov, či náš Sa 61 Škorpion. Jednoducho, dobre vybrali. Dobre urobíte, keď sa sem vyberiete.
Otváracie hodiny:
Od 6.4.2024 do 3.11.2024 je múzeum pre verejnosť otvorené každú sobotu a nedeľu, od 11:00h do 19:00h. Počas letných prázdnin je otvorené každý deň okrem pondelka
Vstupné
Dospelí a deti od 12 rokov 5 € s DPH
Dieťa (3-12 r.), Študenti (s platným preukazom ISIC, Euro 26) 4 € s DPH
Deti do 3 rokov zdarma
Seniori, držitelia ZŤP preukazu (s platným preukazom), doprovod 4 € s DPH
Školské/detské skupiny s výkladom 160 € s DPH (do 40 osôb)
Skupiny dospelých s výkladom 300 € s DPH (do 30 osôb)
Aktuálne informácie
https://slovakiaring.sk/sk/military-museum
