Keďže píšem o kostole, musím začať slovami Nech mi to Pán Boh prepáči, ale tento kostol nie je veľmi pekný. Teda mne sa neveľmi páči. Ale! Ale to vôbec neznamená, že nie je zaujímavý. Práve naopak! Na rozdiel od susedov, história kráčala jeho areálom a hoci mnohé zbúrala, mnohé staré ponechala. Tým sa Sandorf, dnešné Prievaly úplne vymkli okolitej tradícii. Keď v polovici 18. storočia rozobrali pôvodný gotický kostol, zachovali opevnenie, hradobný múr starého kostola. Priznali, že aj ich sa dotkla turecká okupácia, že niekedy v 16., možno 17. storočí si kostol opevnili, že toto bolo srdce ich obce, ktoré chránilo obyvateľov.
O obci popri, ktorej viedla Česká cesta
Schandorf, Sandorff, tiež Svancendorf (ako som už spomenul, od roku 1946 dnešné Prievaly) sa po prvý krát spomínajú v roku 1439. Staré pramene prezradili, že v roku 1241 Záhorie spustošili Tatári, a uhorský kráľ povolal nemeckých osadníkov, aby túto časť Uhorska obnovili. Nemecký kolonisti načas počtom prevýšili pôvodné obyvateľstvo, preto nemecky znejúce historické pomenovanie. Dedinka patrila k hradu Korlátka, rodine Korláthköiovcov, potom rodine Ápponyiovcov, Bossányiovcov, Motšickovcov. Už v roku 1452 bol bán Osvaldovi vlastníkom 12 tunajších usadlostí. Osobitné privilégium dostala obec v roku 1705. Stala sa mestom, čo vysvetľuje pôvod praniera pri kostole (mesto mohlo trestať) a do 19.storočia Sandorf mal právo usporadúvať štyri výročné jarmoky. Na konci 18.storočia mali Prievaly viac obyvateľov ako v súčasnosti.
Zo životopisu kostola sv. Michala Archanjela
Dovolím si citovať priamo z webovej stránky obce Prievaly „Farský kostol sv. Michala archanjela sa začal stavať v roku 1748 súčasne s rozoberaním starého, už čiastočne schátralého kostola. Je to jednoloďová stavba barokového slohu postavená na mieste starého a ďaleko menšieho kostola. Stavba bola dokončená v r. 1756. Náklady na stavbu znášal zemepán Ladislav Karlóthkoy a jeho manželka Júlia Ottlíková. Kostol má polygonálnu svätyňu trojbokého záveru, predstavenú vežu, na ľavej strane svätyne je pristavená sakristia, uprostred pravej strany kostolnej lode je k bočnému vchodu pristavená menšia predsieň. Loď kostola je spevnená dvojstupnými opornými piliermi. Veža je zakrytá lomenou ihlancovou strechou. K veži bol v 70-tych rokoch 20. storočia pristavený valcovitý vchod. Na menze hlavného oltára je vypracovaný svätostánok s vyvýšenou kupolkou, završenou krížom. Uprostred oltára je umiestnená maľba patróna kostola sv. Michala archanjela z ll. pol. 19. stor. Po stranách sú valcovité stĺpy ozdobené hlavicami. Vedľa stĺpov sú sochy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, nad ňou kríž vyrastajúci z mušle. Vpravo je bočný oltár neskorobarokového slohu sv. kríža. K jeho dnešnej podobe a usporiadaniu prispeli miestni občania z r. 1780, Ján Švec a Ján Krajčirovič. Ďalej je barokový oltár sv. Františka Serafínskeho, ktorý dali zhotoviť v l. pol. 18. stor. členovi bratstva sv. Františka. V r. 1909 ho dal obnoviť miestny občan Lisický s rodinou. Na ľavej strane kostola je neskorobarokový oltár Panny Márie. Oltár sv. Vendelína je z pol. 18. stor. a je rokokový. Drevená krstiteľnica je barokovo-klasistického slohu z čias pred postavením tohto kostola. Kazateľnica je drevená, rokoková z pol. 18. stor. Pri bočnom vchode sú zavesené na stene dve maľby: sv. Ján Nepomucký a sv. Frolián. V zadnej časti kostola sú dva masívne stĺpy nesúce stavaný chór. Organová skriňa s plastikou anjela je roková. Organ je viackrát opravovaný. Ozdobné zábradlie chóru bolo zhotovené v r. 1815. Na zábradlí chóru /zvonku/ je umiestnená tabuľa s dvomi farebnými erbami: Apponyiovsky a Windischgrätzovskí. Po stenách kostola sú umiestnené „štácie“ krížovej cesty.“[1]
Česká cesta
Česká cesta, vyššie som ju už spomenul. Obyčajne sa hovorí o hradoch Českej cesty, o pamiatkach Českej cesty, o úsekoch Českej cesty v Malých Karpatoch a sem-tam sa ľudia hanbia priznať, že o nej veľa nevedia. Veľmi orientačne, Česká cesta pretínala v stredoveku Slovensko na priamke Štúrovo – Holíč. Česká cesta (lat. Via Bohemica) Via Bohemica bola významná obchodná cesta vedúca z Budína do Prahy. V skutočnosti šlo o časť európskej magistrály medzi Bosporom a brehmi Atlantického oceánu. Cestu ustanovili na základe dohody uhorského kráľa Karola Róberta a českého kráľa Jána Luxemburského na prelome rokov 1335 a 1336 na stretnutí vo Vyšehrade. Cielene obchádzala Viedeň, Rakúsku cisárstvo. Šlo o mocenský komplot. Kto bol „na ceste“ ten z nej profitoval. Svoj význam si podržala do konca 15. storočia.
Ešte k pamiatkam pri kostole v Prievaloch
Možno by som mal začať remeselným pivovarom Sandorf. Nie je pamiatkou 😊 Ale za návštevu stojí. Je hneď na námestí. Skutočnými pamiatkami sú pranier, stĺp hanby z 18. storočia (niekto z neho už sňal gule a reťaze) a prícestný kríž z roku 1801. Maličkosti, ktoré potešia.
Na návštevu
Za návštevu kostol určite stojí. Aj za pozornosť. Dotvára obraz Záhoria po Bitke pri Moháči. Opevnených kostolov na západnom Slovensku je požehnane. Niektoré sú krajšie, iné menej. Každý jeden z nich je zaujímavý.
P.S. keď už zavítate do Prieval, nezabudnite zájsť aj na Korlátko. Strážny hrad Českej cesty, z ktorého sú krásne výhľady do okolia.
[1] https://prievaly.sk/obec/farsky-urad/
