Nie je to umenie a nie je to gýč. Je to tvorivý úlet remeselne zručného chlapa.
Čo viem o rozprávkovom dome?
Jeho autorom je Viliam Wachsmuth. Rodák z Trnavy, ročník 1963. V roku 1997 kúpil stodolu v obci Jablonka na Myjavských kopaniciach. Stodolu s pôdorysom deväť krát dvanásť metrov vytiahol do výšky deviatich metrov a pretvoril pomocou dostatočného množstva malty a betónu na „rozprávkový dom“. Údajne najpotrebnejšou pracovnou pomôckou mu bola lyžica. Obyčajná príborová lyžica. Tvaroval a tvaroval, až vytvaroval svoj čarovný dom, čarovný priedomok, čarovnú záhradu. Ich predstavu nosil v hlave už ako chlapec. Odmieta porovnanie s Gaudím (hoci mäkké až zmrzlinovo ladné tvary k porovnaniu zvádzajú) a odmieta porovnanie jeho „jaskynného“ domu s kamenným obydlím Flinstonovcov (hoci väčšie množstvo odkazov na všetky doby ľadové a hlbokú prehistóriu k tomu inklinujú ako ponožky k nohe). Návštevníkov informuje, že jediným vzorom pre tvorbu mu bolo parožie. Konkrétne jeho perlovanie. Drobné hrčky, výrastky, ktoré sa tvoria najmä na čerstvo rašiacich parohoch. A korály. Pre ich tvarovú variabilitu, farebnosť, rast cez „pupence“, pevnosť, krehkosť, krásu aj záhadnosť. Prirovnanie, ktorým sa pýši a asi jediné prirovnanie, ktoré pripúšťa je súlad s filozofiou feng-šuej. Na harmóniu tvarov a správne rozmiestnenie elementov neobvyklého domu ho upozornil, ktorýsi návštevník. Domácemu pánovi trafil do správnej chute. Netají sa svojím pozitívnym vzťahom k mysticky orientovaným rozprávkam, ezotérnym zážitkom, nejasným stránkam fyzickej existencie. Zvláštne tvary domu architekta - samouka spolu s ľahkým závojom tajomna obostreté jeho rozprávanie o blízkosti a vzdialenosti dedičnej pamäte ľudí, šimpanzov a neandertálcov, má potenciál niektorých ľudí zdvihnúť možno aj 10 cm nad podlahu. Ak tomu však necháte voľný priebeh, je to milý doplnok k zážitku z návštevy.
Čo môžem napísať o návšteve ?
Nezaberie vám viac ako tridsať minút. Možno, ak budete s naozaj malými deťmi, zdržíte sa aj dlhšie. Možno sa bude chcieť deťom, viac sa motať medzi stromami, ktoré dopĺňajú figúrky zvierat, škriatkov, trpazlíkov. Možno sa budú chcieť nechať opakovane zatvoriť do drevenej klietky, do ktorej nakúka ježibaba. Možno sa budú chcieť presvedčiť, že ani jedno okno na dome nie je rovnaké ako to vedľa neho. Možno. Možno sa pohrajú s mačkami, ktoré domáci pán chová u seba na dvore. Možné to je. Tí starší, dospelejší si areál a dom pozrú rýchlejšie.
Všetky články, ktoré som o dome a jeho autorovi našiel, podsúvajú čitateľom mimoriadne pozitívny zážitok. Klamal by som, keby som sa vyštimoval až k takému hodnoteniu. Bol to zážitok, neočakávaný zážitok, odporúčam ho každému okoloidúcemu. Ten dom za návštevu stojí. Aj stretnutie s jeho autorom je zaujímavé. Nechám však na každého, aby si sám zhodnotil ako príjemne, neobvykle, čudesne naňho zapôsobí. Je to o vnútornom nastavení, o otvorenosti, aj o pochybnostiach. Je to zaujímavé.
Aktuálne info na: https://www.rozpravkovydom.sk/
