Dedinka ako z katalógu: Tu nakrúťte film. Na kopci, v zvlnenej krajine, s banskou históriou, veterným mlynom, malými domčekmi, úzkymi ulicami, vôbec nie chudobná, ale nie príliš okázalo bohatá, pokojná, tichá, prívetivá. Bonus na vrch, uprostred obce je pizzeria. Netuším, akú pizzu ponúkajú, otvárali ju až okolo obeda a to sme my už boli na ceste do Ruprechtova. Zvonka vyzerala lákavo, keby sme prišli o trochu neskôr, určite by sme sa tam naobedovali. Ibaže my sme prišli kvôli mlynu.
Mlynská história
Mlyn v Rudiciach je manželské dielo. O jeho stavbu sa postarali Matej a Františka Ševčíkovi. V roku 1864 kúpili od obce Rudice bývalé pastvisko Tonberg a o rok neskôr na jeho mieste stál mlyn holandského typu. Prvá správa, ktorá dokumentuje dianie okolo mlyna je z roku 1922. Vtedy v ňom vymenili 10 m dlhý smrekovcový hriadeľ. O ďalšie tri roky, silná búrka zničila lopatky mlyna. Vlastník mlyn už neobnovil do pôvodnej podoby. Elektrifikoval ho a od roku 1929 mlel výhradne na elektrický pohon. V roku 1941 štátna správa Portektorátu Čechy a Morava, rozhodla o vyradení mlynu z prevádzky, jeho zaplombovaní, čím malo byť zabezpečené, že v mlyne nebude vykonávaná nelegálna výroba múky a iných produktov. Oslobodené Československo v roku 1945 mlynu odobralo licenciu a mlieť sa tu už nesmelo vôbec nič.
Anežka Stará, povojnová vlastníčka stavby, v rokoch 1947 – 1950, vykonala v spolupráci s pamiatkármi opatrenia na ochranu mlyna. Pôvodnú šindlovú strechu vymenili za plechovú a písomne zdokumentovali stav. Prízemie bolo obývateľné, udupaná hlina bola podlahou. Priestor priečkou rozdelený na obytnú časť a sklad dreva. Na prvom poschodí sklad a pod strechou zachované zbytky mlynskej technológie, stolica a kamene. V roku 1968 napočítali v obvodovej stene mlyna 17 trhlín a v interiéri žiadne zachované mlynské zariadenie. V roku 1973 sa mlyn dočkal výraznej rekonštrukcie. Nainštalovali novú borovicovú hriadeľ a siluetu doplnili nové lopatky.
V roku 1994 bol mlyn zaradený do siete múzeí. Dnes prezentuje expozíciu dobového bývania mlynára s rodinou v prvej polovici 20. storočia, výskum jaskynných systémov Moravského krasu, ťažbu železnej rudy v blízkom okolí dedinky Rudice, mineralogické a archeologické nálezy z okolia.
Milé, príjemné, ale ...
Som ten typ, ktorý si cestovný itinerár pripravuje už doma. Nie, že by som sa k nemu staval ako k Písmu svätému a nepripúšťal by som jeho zmeny, len mi to dodáva pocit istoty. Pred návštevou Rudíc som si naštudoval, že pokiaľ plánujete návštevu mlynu a blízkeho geoparku, máte použiť parkovisko na Dělnické ulici. Ako google maps kázal, tak som spravil. Na parkovisku stál karavan z Poľska a naše Fiat Tipo. Keďže tam bol parkovací automat, poctivo som si kúpil celodenný parkovací lístok (tušiac, že dlhšie ako hodinku, hodinku a pol tu parkovať nebudeme). Prešli sme sa k mlynu, s uznaním sme skonštatovali, že dedinka je veľmi pekná, dobre pripravená na záujem turistov. Prehliadka mlynu sa mala konať o nejakých 20 minút, tak sme vhupli do kaviarničky. Z mojej strany to nebol dobrý nápad. Dievčina, ktorá tam obsluhovala bola milá, mladá, pekná, slušná, len chúďa komunikovala s nami tak, že nášmu psovi lepšie rozumiem. Rozprávala tichučko, nezrozumiteľne, nejasne, že škola agentov pre tichý hovor, by pri nej bledla závisťou. Je mojím problémom, že ma tým tak rozladila, že občerstvenie som nechal už len na manželku a vypadol som von. Pofotil som si mlyn a na prehliadku som radšej nešiel.
Čo sa týka toho parkovania, ak mám byť úprimný, neviem, či v letnej sezóne vzniká taký pretlak návštevníkov, že je nutné parkovať na parkovisku vyhradenom pre návštevu mlyna. Bližšie k mlynu a pri mlyne sa v sobotu dopoludnia (kedy sme tam boli my) dalo pohodlne (a bez zavadzania domácim, či iným návštevníkom) parkovať. A ako správne poznamenala manželka, keď ma videla platiť parkovné: „Myslíš, že ti tu niekto nasadí papuču na auto?“ No, asi nie. Povzbudzujem svoje svedomie, že som prispel na rozvoj obce.
Prosím, nenechajte sa odradiť mojou neveľmi príjemnou skúsenosťou. Rudice a mlyn za návštevu stoja.
Otváracia doba
V apríli a v októbri otvorený len cez víkendy, od mája do septembra denne od 9.00 do 12.00 a od 14.00 do 17.00 hod. okrem pondelkov
Vstupné:
dospelí platí 50,- Kč
deti do 15 let a seniori 65+ 20,- Kč
deti predškolského veku vstup zdarma
Aktuálne informácie:
https://www.rudice.cz/pro-turisty/muzeum-a-tic-vetrny-mlyn
