Budatínsky hrad nemá nádvorie. Verte, či nie, ale ... ale vybavte si ho, ak ste ho navštívili. K vstupu do hradu ste vystúpili po širokom schodisku. Do hradu ste vstúpili obyčajnými dvokrídlovými dverami, do sály, ktorú smelo možnosť označiť za rytiersku. Ústrednú sálu, v ktorej sa odohrávali kľúčové spoločenské udalosti.
Budatín, samozrejme, nádvorie má. Nie také, do ktorého aj s vozom zaparkuješ. Len sa trochu neobvykle zmenil vstup, prístup, vchod do hradu. Nie je to na škodu veci. Skôr je to zaujímavé, ak si to uvedomíte.
Všemúdra Wikipédia hovorí: Budatínsky zámok (iné názvy: Budatínsky hrad, Budatín) je zámok alebo hrad v širšom zmysle (alebo pôvodne hrad v užšom zmysle, neskôr prestavaný na zámok)[1]. Autor tohto hesla je zdatný lingvista. Len nie som si úplne istý, či mu všetci rozumejú. Asi to malo byť tak, že keď hrad zobytnili a pretvorili na reprezentačné sídlo, stal sa zámkom. Ibaže! Kedy bol Bratislavský hrad prestavaný na zámok a prečo sa nevolá zámok? Kedy bol Oravský hrad zobytnený a prečo sa nevolá zámok? Kedy bol Nitriansky hrad premenený na reprezentačné sídlo a prečo sa nevolá zámok? Kedy hrad Ľupča prestavali a prečo ešte nie je zámkom? Kedy bol Vodný hrad Šintava premenený na honosné sídlo a premenený na bývanie a prečo sa volá kaštieľ v Seredi? Údernícka snaha niektorých autorov evolučne posunúť pojem zámok z bodu A do bodu B, vyznieva nesympaticky.
Ako starý kocúr k rozumu prišiel a mladuchy sa vzdal
Rod Suňogovcov sa vlastníkom hradu Budatín stal v roku 1460. Vyženil ho Gašpar Suňog, ale k srdcu mu neprirástol. Suňogovci ho začali užívať až po roku 1510. Jedným z hradných pánov bol aj František Suňog[2]. Bojovník proti Turkom, rovnako tvrdý k nepriateľovi, ako k rodine a svojím poddaným. Nepriateľmi nenávidený, blízkymi neobľúbený. Otec krásnej dcéry Kataríny, ktorej dospievanie zaregistroval vo chvíli, keď si uvedomil, že ak ju vydá za vlastníka hradu Vršatec, grófa Jakušiča, znásobí majetok a zaviaže si mocného suseda. Jakušič nebol len perspektívny spojenec, ale aj Suňogov vrstovník. Dcéra sa mala stať manželkou muža v otcovom veku. Zlé rozhodnutie, temná perspektíva.
Katarína, svoje áno už dala mladému šľachticovi Forgáčovi. Konflikt ako keď horúci olej stretne chladnú vodu. Suňog rozčúlený o niekoľko destiatok stupňov viac, ako bol jeho bežný priemer, stĺkol dcéru do bezvedomia. Bezvládne telo nechal zamurovať do jednej zo stien Budatína. Mladý Forgáč, tušiac, že došlo ku komplikácia ohrozujúcej život jeho nádejnej manželky, obiehal chlapov z hradnej stráže, aby niečo zistil. Zistil. Jeden z mladých vojakov, ktorému sa Katarína určite páčila, prezradil, že túto zamurovali do hradobného múru. S Forgáčovou pomocou najskôr opili všetkých službukonajúcich mužov a potom vyslobodili zo steny Katarínu.
Už by mohlo všetko dobre skončiť, pretože Forgáč s Katkou unikli z hradu. Žiaľ, stretli Jakušiča s vojskom a ten pochopil, čo sa stalo. Únos. Postavil sa mladému mužovi do cesty, zviedli boj a Jakušič vyhral. Ťažko raneného Forgáča odviezli na domovský statok a Katarínu Jakušič vzal na Vršatec. Suňog sa opäť vyznamenal. Dcéru pravdepodobne plánoval rovno zabiť a na dobrý vzťah k Jakušičovi zabudol. Besnel, urážal, pobil sa. Nezvládnutému ataku sa postavil najskôr Jakušič a nakoniec aj Suňogovi chlapi. Podľa povesti vlastného pána na mieste zahlušili (predsa len je to iba povesť) a vstúpili do služby Jakušičovi. Toho osvietilo, pochopil, že láska a povinnosti voči prírode a budúcim generáciám patria do repertoáru od neho mladších a Katarínu prenechal Forgáčovi.
Hrad v časovom prúde
Výskumy, ktoré na hrade prebiehali medzi rokmi 2000 až 2020 potvrdili, že pôvodný stredoveký hrad, charakteristický najmä dobre zachovanou vežou Nebojsa, vznikol na skalnej vyvýšenine v záplavovom území riek Váh a Kysuca. Kedy to bolo, nie je úplne jasné. Autori Encyklopédie slovenských hradov[3] upozorňovali, že listinný prameň radiaci výstavbu hradu do roku 1170, nebude asi pravdivý. S istotu o hrade možno hovoriť v súvislosti so smrťou Matúša Čáka (1321). Peter a Juraj Balašovci písomne požiadali kráľa Karola Róberta, aby im stavbu zveril do trvalej opatery. Dominantná veža veľmi dobre vyhovovala cieľu kontrolovať cestu k Jablunkovskému priesmyku a súčasne slúžiť ako colná a mýtna stanica. Keď Žigmund Luxemburský (Liška zrzavá, Husitmi nenávidený, v Prešporku oslavovaný vďaka financovaniu rozvoja Bratislavského hradu) v roku 1436 daroval hrad Jurajovi z Harného, pre areál hradu to znamenalo rozšírenie o obytné krídlo, ktoré primkli k hradnému palácu. Hoci v prvej polovici 17. storočia opevnili predhradie, už v roku 1684 Tököliho povstalecké vojsko hrad dobylo a interiér vykradlo. Vôbec to nebolo posledný krát, kedy hrad neodolal. Ladislav Čáky[4], šľachtic, politik, vzbúrenec proti Cisárskej milosti, vlastník hradu v roku 1849, svojou vzbúreneckou činnosťou bol dôvodom, pre ktorý Budatín dobylo a vypálilo cisárske vojsko s pomocou slovenských dobrovoľníkov. Hrad po roku 1870 prešiel niekoľkými vlnami obnovy a búrania. Až nadobudol dnešnú podobu. Tú úplne dnešnú vďaka činnosti Považského múzea a jeho zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja. V každom prípade ich činnosť možno hodnotiť len kladne. Nechcem byť prehnane optimistický, ale napríklad nápad mierne zdvihnúť strechu veže Nebojsa a z tejto spraviť zvonku nenápadnú, ale priamo z miesta návštevy výbornú rozhľadňu, považujem za viac ako len dobrý. Ten nápad bol výborný.
Drotári, drotári, to je fenomén
Expozícia drotárstva v Žiline je legenda. Zdá sa mi, že inú, trvalú, na Slovensku nemáme. A nie som si istý, koľko ich v Európe nájdete (nepamätám sa, že by som niekde na ne natrafil, dočasné výstavy áno).
Drotárstvo ako veľmi špecifická remeselná činnosť vzniklo pravdepodobne na území Spiša, v okolí Žiliny, Bytče a na Kysuciach. Niekedy na začiatku 18. storočia, vďaka rozvoju hutného priemyslu, sa viac a viac drevorubačov zamestnávalo v pohraničných lesoch, pri ťažbe dreva na výrobu dreveného uhlia pre hute a drôtoťažecké manufaktúry. Ďalej to šlo, ruka v ruke. Furmani a pltníci začali ako doplnkový tovar k drevu, rozvážať aj železiarske výrobky a drôt smerom na juh. Niekto skúsil tenký a dobre ohybný drôt použiť na scelenie hlinených nádob. Vytvorením siete. Od sietí prešli k sitám, opravám poľnohospodárskeho náradia, ochranným sieťam na okná, pribudol plech a vznikli pomôcky do domácnosti. O pár desiatok rokov sa veľká časť mužskej populácie severného Slovenska venovala drotárstvu a drotárskemu vandrovaniu. „Hrnce plátať, drôtovať“, to je pokrik známy z histórie, ktorý prenikol aj do filmovej tvorby. Drotárstvo podstatnou mierou zmenilo svoj charakter. Stalo sa umeleckým.
O fotografovaní
Na zatiaľ poslednú návštevu Budatínu sa mi bude viazať spomienka, ktorá so mnou trochu zatriasla. Smelo môžem povedať, že fotím už niekoľko desiatok rokov. S elektronickými zrkadlovkami a bezzrkadlovkami určite dvadsať rokov. Pri takej praxi by mala byť pre mňa samozrejmosť mať k dispozícii dostatok plne nabitých batérií. Budatín ma presvedčil, že nie. V expozícii drotárstva sa ozvalo z môjho aparátu veselé píp-píp, objavilo sa logo Lumix a zhasol hľadáčik. Posledná batéria. Žiadna čerstvo nabitá. Aj toto sa môže stať. Poučte sa z mojej lenivosti a nedopustite, že vám na výlete zlyhá fototechnika.
Aktuálne informácie
https://pmza.sk/expozicie/budatinsky-hrad/
Otváracie hodiny
otváracie hodiny Budatínskeho hradu:
utorok – nedeľa: 9.00 – 16.00
obedňajšia prestávka: 12.00 – 12.45
- prehliadky sú organizované a prebiehajú len s lektorom, a to každú celú hodinu
OTVÁRACIE HODINY PAVILÓNU DROTÁRSTVA:
utorok – piatok: 9.00 – 16.00, obedňajšia prestávka: 11.30 – 12.30
Vstup do Drotárskeho pavilónu len v sprievode lektora.
otváracie hodiny kaplnky:
streda – nedeľa od 9.00 – 16.30, obedňajšia prestávka: 12.00 – 12.30
Vstupné do expozícií:
BUDATÍNSKY HRAD
základné: 8 € / os.
zľavnené: 4 € / os. (dieťa od 7 do 15 rokov, študent, senior nad 60 rokov, držiteľ preukazu ŤZP a ŤZP-S, vojnový veterán)
rodinné: 20 € (2 dospelí a 1 dieťa od 7 – 15 rokov, ostatné deti zadarmo)
deti do 6 rokov mimo skupinového zájazdu, sprievodca držiteľa preukazu ŤZP-S, držitelia novinárskeho preukazu a preukazu Zväzu múzeí: zadarmo (tu by som upozornil, že pracovníčky múzea členstvo ICOM neberú ako preukaz Zväzu múzeí, na ICOM kartu vám ponúknu zľavnené vstupné)
regionálna zľava – skupinový zájazd materskej školy (MŠ žilinského regiónu): 0,50 € / os.
regionálna zľava - obyvatelia mestskej časti Budatín: zľava 20 % zo základného vstupného
pedagogický dozor/vedúci zájazdu nad 10 osôb: 1 osoba zadarmo
pedagogický dozor/vedúci zájazdu nad 20 osôb: 2 osoby zadarmo
vopred objednaný výklad v cudzom jazyku: príplatok 15 € / skupina
vstupné mimo otváracích hodín: príplatok 100 % (vstup možný len na základe objednávky a len pre skupiny nad 10 osôb).
Iné zľavy neuznávame.
Zľavy nie je možné kombinovať.
Fotenie svadobčanov v interiéri hradu a kaplnky (po dohode – 0907 108 659): 100€
DROTÁRSKA VÝSTAVA
základné: 3 € / os.
zľavnené: 1,50 € / os. (dieťa od 7 do 15 rokov, študent, senior nad 60 rokov, držiteľ preukazu ŤZP a ŤZP-S, vojnový veterán)
rodinné: 7,50 € / dvaja dospelí a jedno dieťa od 7 do 15 rokov, ostatné deti zadarmo
regionálna zľava – skupinový zájazd materskej školy (MŠ žilinského regiónu): 0,50 € / os.
VÝSTAVNÁ MIESTNOSŤ POD TERASOU – Podľa aktuálnej výstavy
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Budat%C3%ADnsky_z%C3%A1mok
[2] Doplním, že tento príbeh je prevzatý z knihy Ľudovíta Janotu, Slovenské hrady 1, vyd. 1935, str.109. Pán Janota uvádza meno hradného pána ako František Sunek
[3] Miroslav Plaček, Martin Bóna, Encyklopédia slovenských hradov, Slovart 2007, str.85
[4] https://hu.wikipedia.org/wiki/Cs%C3%A1ky_L%C3%A1szl%C3%B3_(1820%E2%80%931891)
