Nemôžem sa ubrániť pocitu, že naši susedia, v Čechách a na Morave, to majú s mlynmi úplne opačne ako my. Naraziť za hranicami Slovenska na veterný mlyn, nie je žiaden problém. Uvidieť vodný mlyn vzácnosť. Nedostali sa do situácie ako u nás, že ich máme viac menej dva, v Holíči a vo Svidníku v múzeu ľudovej architektúry, ale hľadať ich treba. Pravdou je, že ak nájdete na juhu Moravy ten v obci Slup, je to mlyn vodných mlynov. Murovaný a so štyrmi kolesami!
Životopis jedného vodného mlynu
Možno už v 15., určite však v 16. storočí na dnešnom moravsko-rakúskom pomedzí fungovali štyri vodné mlyny. Neslovice, Micmanice, Slup a Oleksovičky. Ustálený a silný prietok vody v rieke Dyje inšpirovali tunajších vodohospodárov k vybudovaniu rozsiahleho krhovicko-jaroslavického vodného náhonu. Kde je náhon, tam nechýbajú mlyny, preto vznikli minimálne štyri. Ten v dnešnej obci Slup (v stredoveku známej ako Čule) bude z nich možno najstarší. Dedinka sa po prvý krát objavuje v písomných pamiatkach v roku 1228, ako privilégium Přemysla I. a po prvý krát sa mlynárovi píše v roku 1512 v korešpondencii cisterciánskeho ženského kláštora v Oslanoch adresovanej biskupovi do Olomouca. Počas takmer tristo rokov, od 16. do 18. storočia, patrí mlyn k najväčším na celej Morave a od roku 1810 až do roku 1945 bol slobodným vlastníctvom mlynárskych rodov. Posledný majitelia ho vložili ako spoločný majetok do Jednotného roľníckeho družstva a v roku 1970 ho darovali štátu.
Architektúra vskutku neobvyklá
Pôvodná podoba mlyna nie je príliš známa. Dnes vyzerá ako zámoček, kaštieľ, honosná hospodárska usadlosť, kulisy k rozprávkovému filmu. Do tejto podoby ho upravili niekedy na začiatku 17. storočia, kedy renesancia trvalo prenikla do našich zemepisných šírok. Priečelia tvoria uzatvorené široké arkádové oblúky, ale najväčšmi zaujme kryté dvojramenné arkádové schodisko nesené toskánskymi stĺpmi ukončené vežičkou. Presne také aké býva v rozprávkach kedy Pán táta, vyháňa z bohatého domu nehodnú dcerunku, ktorej láska v srdci vzbĺkla k nevhodnému partnerovi, alebo so slzou v oku očakáva návrat strateného syna, prípadne sa Popoluška okúňa, kedy už ten princ na bielom koni docvála. Miesto dokonale pripravené na emočne vypätú filmovú scénu. Vyzerá to, že zľahčujem architektonickú hodnotu, ale nie je to pravda. Všetko tu vyzerá vskutku kúzelne. Predstavte si, že pri oboch koncoch pomerne dlhej budovy sú oblúkové prejazdy do „hospodárskeho dvora“ (dnes už samozrejme neexistujúceho, jeho prítomnosť supluje rovina s divokou trávou) a získate ako-taký obraz o mlyne.
O múzeu a jeho zbierke
Technické múzeum v Brne stojí za špičkovou úpravou a záchranou mlyna. V 70.-tych rokoch 20.storočia sa podarilo jeho pracovníkom zabezpečiť stavebné úpravy, ktoré zachovali pôvodné prvky a pustili do prezentovania mlynských technológií. Mlyn má štyri kolesá a v mlyne sa prezentujú štyri samostatné technológie: staročeské zloženie s jednoduchou mlecou technikou, Kašnik – modifikovaná česká úprava na mletie prosa, amerikánska sústava a valcové (periodické) mlynské zloženie. Od čias drvidla na ručný pohon, cez dva rotačné kamene až po žarnovy, to bola dlhá cesta. Vyplatila sa a výrazne sa na nej podpísala zmena hnacej sily. Vodné mlyny boli výkonnejšie ako veterné (práve na Morave výrazne rozšírené), ale aj tie rýchlo ustúpili tým, ktoré poháňali parné stroje a neskôr elektrická energia.
Pred návštevou
Juhomoravský kraj a celé rakúsko-moravské pohraničie je oblasť mimoriadne naklonená cykloturistike. Ak by ste tu teda náhodou bicyklovali, vedzte, že pri mlyne je výborne zásobený bufet s nie veľmi veľkou, ale veľmi chutnou ponukou nápojov alkoholických, aj nealkoholických. Ponúkané jedlá sú typu „do ruky“, v každom prípade zasýtia a prekvapia dobrými chuťami.
Pre mototuristov (kruci, toto označenie pre cestovateľov presúvajúcich sa hore-dolu motorovým vozidlom sa už asi od roku 1989 ani nepoužíva) platí, že Slup je vhodné zaradiť do širšieho itinerára cestovania od Zlína po Mikulčice, alebo Lednicko-valtický areál. Prípadne treba okom prebehnúť aj priliehajúcu časť Rakúska a zistiť si, či v dosahu nie je, čosi čo stojí za pozornosť. O Rakúskych hradoch v tejto oblasti niekedy nabudúce.
Otváracie hodiny
Apríl - október:
streda až nedeľa, sviatky
9.00–12.00 / 13.00–17.00
posledný vstup o 16.00
Prehliadky začínajú každú celú hodinu
