Vyberiete sa zo Slovenska na Moravu a všetkoznalý google vám povie, že najkratšia cesta je cez Dolné Rakúsko. Aj to sa môže stať. Stačí, ak máte chalupu na Záhorí a rozhodnete sa, že chcete vidieť vodný mlyn v obci Slup neďaleko Znojma. Potlačíte prirodzený inštinkt hovoriaci, že cez Kúty a Lanžhot to je bližšie a vyrazíte za poznaním. Fakt je, že to funguje. Fakt je to bližšie. Ak si cestu vopred príliš nenaštudujete, čakajú vás prekvapenia. Napríklad hradná zrúcanina na výraznom kuželovitom kopci v obci Staatz.
Príbeh hradu sa začína
Príbeh hradu Staatz je príbehom skutočne rakúskym, možno trochu nemeckým, máličko moravsko-českým, veľmi málo talianskym. Udivuje ma, že prvok česko-moravský sa tak málo premietol do jeho dejín. Napriek tomu, že leží takmer na súčasných rakúsko-českých hraniciach.
Zdroje sú nejednotné, keď hovoria o prvej písomnej zmienka o hrade. Nie úplne o hrade, ale o rytierovi, ktorého sídlom hrad mohol byť. Jeden z nich hovorí o pánovi Pucho de Stotz[1] už v roku 1072, iný o rytierovi Reginger von Staatz[2] v roku 1130. Zhodujú sa v tom, že hrad bol postavený skôr ako v 11., či 12. storočí. Našťastie ďalšie storočia už prinášajú zhodu. V roku 1246 sa v blízkosti hradu dostali do konflitku vojská Fridricha II. Bojovného[3] a Ulricha III. Von Spanheim. Ulrich z bitky vyšiel ako porazený a na istý čas využili hrad Staatz ako jeho väzenie. Zdroje hovoriace o hrade to nespomínajú, ale ani Fridrich[4], ktorý v júni 1246 napadol Uhorsko si príliš nepomohol. V bitke na Litave (rieka, nem. Leitha) v blízkosti Ebenfurthu sa zamotal medzi bojovníkov Belovho zaťa Rostislava Haličského. Mimo zrakov svojich spolubojovníkov ho zabili a po bitke ho na bojisku našiel jeho pisár Henrich. Vojvoda bol pochovaný spolu so svojimi predkami v kláštore Heiligenkreuz.
Dobitý nedobytný hrad
Hrad Staatz sa považoval za nedobytný. Teoreticky. V roku 1260 ho dobyli vojská pánov z Hardeggu. Stalo sa to ešte raz, o pár sto rokov neskôr. Preto aj v tomto rozprávaní, o tom neskôr. Přemysl Otakar II. hrad daroval lénnemu pánovi Ottovi von Maissau a hrad rozkvitol ako dobre polievaný ruža. Prešiel stavebnými úpravami, ktoré zvýšili jeho hodnotu a v podhradí sa osada rozvinula do mestského osídlenia. Ibaže v roku 1439 mesto a hrad napadli Husiti pod velním Jana z Lichnice. Hrad nedobyli, ani neobsadili, na pánov z Massau však padlo podozrenie, že s „božími bojovníkmi“ kolaborovali. Hrad im odobrali a novým užívateľom sa stal Niklas Truchseβ von Staatz, krátko potom ako ho povýšili do rytierskeho stavu.
Ďalšia história hradu by bola v podstate mierová, poznačená len drobnými šarvátkami občas nespokojných šľachticov. Ibaže Tridsaťročná vojna (1618 – 1648, celoeurópsky vojnový konflikt, ktorého hlavnými bojujúcimi stranami boli rakúski a španielski Habsburgovci proti Nizozemsku, Dánsku, Švédsku a Francúzsku), veci zmenila. 24. apríla 1645. hrad opäť vnímaný ako neobytný, dobyli Švédi a pevnosť poriadne poškodili.
Na úpätí hradného vrchu bolo postavené zámocké (pohodlnejšie, príjemnejšie, výstavnejšie) bývanie, ktorého vlastníkom bol Johann Baptista z Kunitz. Spomínať ďalšie a ďalšie zmeny vlastníkov nemá význam. Pre nás je zaujímavé až 20. storočie. Po roku 1934 sa zámok a hospodársky dvor stal najskôr vlastníctvom spoločnosti OHG Gustav & Wilhelm Löw z Uhorskej Vsi (dnes Záhorská Ves, po nemecky Angern). Po obsadení Rakúska Nemcekom prešli nehnuteľosti arizáciou v prospech DAG (Deutsche Ansiedlungsgesellschaft in Berlin). Po vojne bol držiteľom sovietsky koncern USIA (Управление советским имуществом в Австрии). Spoločnosť, ktorá spravovala sovietsky majetok v Rakúsku. Nie je úplne jasné v dôsledku koho nedbalosti v posledných dňoch vojny zámok vyhorel a v dôsledku rozsiahleho poškodenia musel byť zbúraný. Ako tak nepoškodená ostala len sýpka, ktorá dnes slúži ako hudobná sála a škola. Plus do skaly vyhĺbená zámocká pivnica a dve obytné budovy.
Pred návštevou
Hrad je možné navštíviť kedykoľvek. Dokonca aj parkovanie pre návštevníkov je pripravené v podhradí tak šikovne, že by motorizovaných návštevníkov muselo byť veľmi veľa, aby sa tu nezmestili. Pokiaľ sa na hrad nevyberiete ako na jedinú destináciu v rámci Dolného Rakúska, pozrite si, čo je zaujímavé v okolí (odporúčam https://www.niederoesterreich.at/ ). Alebo si vyhľadajte informáciu, aký muzikál a kedy sa práve uvádza v amfiteátri pod hradným vrchom (https://www.felsenbuehne-staatz.at/ ) a máte návštevu aj s ponukou iného ako len historicko-kultúrneho zážitku.
[1] https://cs.wikipedia.org/wiki/Staatz_(z%C5%99%C3%ADcenina_hradu)
[2] https://www.castles.nl/staatz-castle
[3] https://cs.wikipedia.org/wiki/Fridrich_II._Babenbersk%C3%BD
[4] https://www.hrady-zamky.sk/panovnici/58-fridrich-ii-babenbersky/
