„A mohli bychom pokračovat ve vypočítávání dalších tajemných shod okolností, tedy tajemných tak, jak připadali každému správnému okultistovi, který se rozhodol ingnorovat fakt, že románské opátství jsou obludných stvoření plná (pověstný je výpad v. Bernarda proti neužitečným „zrůdám“).“
Toto je len malý kúsok komentára Umberta Eca k vzniku legendy okolo románskeho kostola v Rennes-Le-Château (miesta uloženia svätého Grálu) (Eco,U., Dějiny legendárních zemí a míst, Argo, 2013, str.416).
Románske opátstvo ako samostatný a právne nezávislý kláštor na Slovensku nemáme. Ani románske umenie u nás nedosiahlo výtvarnú podobu strašidelných oblúd. Hoci levy zo Spišskej Kapituly a niektoré plastiky z Bíne, k tomu už ďaleko nemajú. Napriek tomu som si na Eca spomenul, keď som prišiel do Čierneho Brodu. Čierny Brod je malá dedinka neďaleko Sládkovičova. Typicky maďarsko-slovenská. Na rovine, primknutá k Čiernej Vode, malej riečke, obklopená poliami a kde tu roztrúsenými fľakmi listnatých lesíkov. Pokojná, trochu prispaná. V jej časti Hegy je tzv. Hegyeský kostolík. Úžasná stavba. Takmer reklama na stavebný materiál – pálenú tehlu. Ibaže pálená tehla, z ktorej je postavená má hádam 700 – 750 rokov! Nechránia ju žiadny strašiaci, obklopuje ju trávnik, upravená terasa s kamenným múrikom, susedí jej drevená zvonica so starobylo pôsobiacimi zvonmi, baroková kaplnka, malé detské ihrisko a zmiešaná stará a nová dedinská zástavba. Tá nová, pôsobí ako Beverly Hills. Od ostatného sveta ju oddeľuje oplotenie a brána uzatvárajúca vjazd na súkromnú komunikáciu. Posledný československý prezident Václav Havel hovorieval: Jsme země plná paradoxů. Tento malý fľak zeme tak naozaj pôsobí. Raný stredovek v podobe románskeho kostola, koniec monarchie v barokovej kaplnke, éra robotnícko-roľníckej diktatúry v rodinných domoch 20. storočia a čistá súčasnosť „dediny v dedine“ v podobe modernej izolovanej zástavby. Niekde medzi tým ešte schovaný strojno-traktorový dvor, ktorý zrodil socializmus a transformoval kapitalizmus. Našťastie sa vytratil z výraznejšieho pohľadu. Keď som po prvý krát hľadal kostol Narodenia Panny Márie (ako sa správne označuje táto románska stavba), vjazd do dvora s traktormi, náklaďákmi a pluhmi bol rovno povedľa nej. Všetko naokolo bolo rozjazdené ako dráhy na tankodrome. Kaplnka bola otvorená a vo vnútri boli len čierne máry (nosidlá na truhly) s akýmsi maďarským nápisom. Akoby čakali, že odnesú kaplnku do úplného zabudnutia. Všetko sa zmenilo. K lepšiemu.
O stavbe samotnej
Hegyeský kostol (teraz používam maďarsky znejúce označenie cielene) postavila stavebná huta (dielňa, spoločenstvo staviteľov), ktorá pracovala aj na väčšom kostole v dnešnej obci Diakovce. Niekedy medzi rokmi 1220 až 1230 vznikla tehlová jednoloďová svätyňa členená z vonkajšej strany úzkymi románskymi slepými arkádami (oblúkmi preklenujúci medzery medzi stĺpmi a piliermi). V hornej časti sú arkády preklenuté zvláštnou väzbou s trojuholníkovým vzorom. Napravo od západného vstupu zamurovali do steny časť náhrobnej dosky, prípadne oltára (antependium), ktorý zdobí reliéf troch krížov zobrazujúcich Golgotu. Túto podobu kostolík stratil v 16. storočí, pretože ho prekryla hladká fasáda, ktorá zjednotila starú stavbu s novým presbytériom (miestom pre hlavný oltár, chrámovým priestorom vyhradeným pre kňazov) a bočnou loďou. Prvou väčšou obnovou prešiel kostol v roku 1752. Údajne v tomto období vyhĺbili aj tri krypty pod kostolom. V roku 1915 vyhorel a až do okupácie juhu Slovenska maďarskou armádou ostal opustený. V rokoch 1940 až 1943 prešiel rekonštrukciou financovanou maďarskou vládou, ale už o 20 rokov neskôr sa spomína ako ruina. Ku koncu 20. storočia prešiel rekonštrukciou, sanovali statiku, obnovili strechu a na začiatku 21. storočia bolo upravené okolie.
Čo sa dialo v oných časoch
Kostol je kostol a asi ho inak ani vnímať nebudeme. Ale predstaviť si dobu jeho vzniku v súvislosti s udalosťami, ktoré sa diali je zaujímavé. Historicky najdôležitejšia udalosť bude asi vydanie Zlatej buly Ondreja II. v roku 1222. Priznal ňou staršie práva malej šľachte, serviantom, ktoré poškodil kráľ svojou donačnou politikou. V Stoličnom Belehrade im priznal všetky práva od čias Štefana I., okrem práva ius resistendi, klásť odpor kráľovi. Udalosť, ktorú neopomenie žiadna učebnica dejepisu. Ďaleko menej známy je príbeh z leta roku 1213. Kráľ Ondrej II. sa vybral so svojím vojskom do Haliča a kráľovná sa mala stať obeťou vraždy. Kráľovská moc a osoba panovníka zväčša vzbudzovali u istej časti obyvateľstva potrebu búriť sa. Keďže svetská aj cirkevná moc si išli ruka v ruke v túžbe vládnuť, nebolo nič neobvyklé keď sa aj duchovní predstavitelia zapojili do vzbury. Tak sa do rúk vzbúrencov dostal odkaz arcibiskupa Jána , ktorý v latinčine znel: Reginam occidere nolite timere bonum es tis omnes consentiunt ego no contradico. Na odkaze je dôležité, že neobsahuje čiarky! Obsah odkazu si vzbúrenci vyložili ako: Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti. 28. septembra 1213 kráľovnú Gertrúdu v pilišských lesoch (po maďarsky Pilis, územie v Maďarsku) prepadli a župani Peter a Šimon ju zabili. Počas vyšetrovania sa medzi podozrivými objavil aj spomínaný arcibiskup a jeho odkaz. Ján sa obhájil, pretože odkaz interpretoval s iným významom. „Čiarky“ umiestnil na iné miesta a význam odkazu sa úplne zmenil: Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie – som proti. Ondrej II. zomrel v roku 1235. A aj toto sa teda udialo v časoch keď v Čiernom Brode stavali románsky kostolík.
Čierny Brod – časť Hegy
Neviem komu konkrétnemu by bolo treba poďakovať za záchranu, obnovu a prezentáciu tejto pamiatky. Môžem to spraviť len „virtuálne“, ale napĺňa ma spokojnosť a radosť keď vidím, že „veci sa dejú“. Bez zbytočného kriku, sebaprezentovania a nárekov v masovokomunikačných prostriedkoch o nezáujme štátu. Hegyeský kostol som po prvý krát fotil v presvedčení, že čoskoro poslúži ako stavebný materiál na vydláždenie vjazdov do garáži domov v okolí. Dnes je z neho viac ako dôstojný pamätník stredoveku na Slovenska.
