Predstavte si lístkové cesto ako skalu. Skutočný pevný nerast. Žiadna múka, žiadne vajcia, žiadna voda. Skalu budete vrstvu za vrstvou ukladať na seba. Skoro ako pri príprave pagáčov. Občas môžete spraviť veľké „esíčko“ a pokračujete opäť vrstvu za vrstvou. Podľa učení o Gaii je Zem živou bytosťou[1]. Ak pripustíme, že čosi na tom môže byť pravdou, potom musíme uznať, že je aj šikovnou kuchárkou, prípadne zručnou výtvarníčkou. Vytvarovať skalu do vlnoviek, esíčok, uzlov, až daktyloskopických vzorov, to nie je len o zručnosti, to je aj o fantázii. Alebo hre, hre, ktorou sa niekto bavil pred 600 miliónmi rokov. To bolo v čase keď dinosaury ešte len trpezlivo čakali na výstup na scénu a praoceán poskytol životný priestor mnohobunkovým organizmom.
Pararulová vrása
Čudesne znejúci názov charakterizuje skalnú stenu, ktorú majú v Moravských Budějoviciach takmer v strede mesta. Teda na Pivovarskej ulici. To zvláštne vrstvenie, keď sa kameň správal ako cesto a gravitačné sily ho ukladali ako deti plastelínu na hodine výtvarnej výchovy. Česká Encyklopedie geologie[2] definuje vrásu ako „deformace vyvolaná ohybem hornin a způsobující změnu úklonu vrstev a někdy i jejich směru. Ohyby vyklenuté vzhůru sa nazývají antiformy, vyklenuté dolů synformy (tyto termíny se užívají zvláště v terénech tvořených metamorfity). Je-li znám stratigrafický sled, mluví se o antiklinále, jejíž vnitřní jednotky (vrstvy) ležely původně míže, tj. jsou starší, kdežto u synlinály se vnitřní jednotky (vrstvy) původně nacházely nahoře, tj. jsou mladší. U vrás se obecně rozlišuje jejich zámek, který odpovídá maximálního ohybu, a ramena neboli křídla vrás ležící mezi zámky.“
Čo vzácne na tej vráse je?
V prvom rade ide o geologickú raritu v neobvyklej polohe. Priamo v meste pod kostolom sv. Jiljí. To sa stáva naozaj výnimočne. Šťastnou náhodou zástavba domov na Pivovarskej ulici vznikla len na opačnej strane ako je skalná stena. Vek skál, 600 miliónov rokov, ďaleko presahuje napríklad legendárnu Devils tower v Spojených štátoch, ktorej vek je len 50 miliónov rokov, prípadne náš kamenný vodopád pri hrade Šomoška, s vekom slabých 4 miliónov rokov. Veľkosť vrásy, niekoľko desiatok metrov, nie je úplne výnimočná, ale nie je ani samozrejmá. Vrásy môžu mať niekoľko centimetrov, aj niekoľko kilometrov. Ibaže vidieť ich „in situ“, teda priamo na mieste, v takejto podobe, celistvo na niekoľkých metroch, je naozaj výnimočné.
Niečo málo o meste
Moravské Budějovice sú malé milé moravské mestečko, čo by dvakrát kameňom dohodil od známeho Třebíče. Najstaršou budovou v meste je karner z 13. storočia a už spomenutý kostol sv. Jiljí. Spoločenstvo budov, tvoriace spolu s farou centrum mesta, bolo asi pôvodne hradom. Nasvedčujú tomu zbytky hradieb so strieľňami, valcovitá bašta, aj predsunutá tzv. Kláštorná brána.
Moravské Budějovice sú zastávkou pre fajnšmekrov. Zďaleka nemusia byť len pre nich, stačí si len povedať, že aj kameň je pamiatka vhodná povšimnutia.
[1] Túto myšlienku osobitým spôsobom zapracoval Isaac Asimov do legendárnej série Nadácia (Foundation), po slovensky Nadácia na rozhraní, Lindeni 2022
[2] Jan Petránek a kolektiv, Encyklopedie geologie, česká geologická služba, Praha 2016, str.325
