Znie ako rockový koncert. Valí sa na vás vlna za vlnou, bubnuje do vás, strháva do tranzu, je obrovská, pohlcujúca, povznášajúca, ukáže vám malosť, aby vás vyzdvihla do sveta éteru. Je úžasná. Rezonuje, vibruje, pulzuje, nezastavuje sa, je perpeetum mobile vnímané viac ako piatimi zmyslami. Je studená, horúca, kyslá, aj presladlá. Chutí ako čistá voda s miliónom príchutí. Môžete sa v nej topiť, aj lietať. Len nečítajte. Nečítajte si sprievodcu, ktorého vám ponúknu v pokladni. Nezmysel. Číra hlúposť. Slovanskú epopej treba nasávať. Púšťať dnu, ochutnávať a vychutnávať, hľadať svoje detaily, paralely, odkazy, postavy, linky, zabudnúť na všetky poučky kunsthistorikov. Je morom zrniek Burizonov, do ktorých sa občas priplietli zrnká sladkých Arizonov. Je zrkadlovým bludiskom aj schodami do neba. Nedá sa ju presne opísať. Je Dielom. Možno jednoduchým, možno podliezavým, možno myšlienkovo chudobným, prostoduchým, možno idealistickým, možno nacionalistickým, ale je to Epopej. A keď sa epopej vydarí, je úžasná. Slovanská epopej sa vydarila. Ďakujem Muchovi za tento zážitok. Bol to zážitok, ktorý sa mi vtesnal hlboko pod kožu.
Ospravedlňujem sa, ale inak sa to nedá. Písať o zámku (hrade) Moravský Krumlov. Dočasne je tu umiestnená Slovanská epopej Alfonza Muchu. Súbor obrazov z veľmi idealizovaných dejín Slovanov. Či už sú, alebo nie sú tie dejiny idealizované, tie obrazy sú naozaj fajnový koncert.
Slovanská epopej
„Alfons Mucha pro obrazy Slovanské epopeje využil plátna, která byla původně vyráběna jako lodní plachty. Nechával si je dovážet z Bruselu. Všechny obrazy měly mít původně velikost 6x8 m, ale během 1. světoé vállky se dodávka pláten zkomplikovala, a tak musel Alfons Mucha plátna začít dělit, aby mu vystačila na všech 20 plánovaných obrazů. Barevné poklady jsou malovány temperou pojenou vaječnými žloutky. Detaily jsou malovány olejem.
Kompozice jednotlivých obrazů nejdříve Alfons Mucha skicoval na zcela malých formátech tak dlouho, dokud nebyl spokojený s rozmístěním postav. Poté vytvořil větší barevné skici, teprve poté pomocí čtvercové mřížky překreslil přesný náčrt uhlem na průsvitný papír ve skutečné velikosti. Tento papír nejprve prodírkoval, poté ho v pásech připevnil na plátno obrazu a přs něj, znovu pomocí uhlu, finální kompozici prokreslil na plátno.
Alfons Mucha maloval obrazy z šestimetrového lešení, na kterém strávil 8-10 hodin denně.“[1]
Priznám sa, že som cielene citoval z katalógu k výstave. Už len ten technický popis tvorby je ako kaskadérsky kúsok s bedničkami dynamitu. Lepšie raz citovať, ako tisíc krát opisovať.
Slovanské epopej mala byť z Muchovho pohľadu symfonická Vltava[2] v obrazoch. Dielo, ktoré povznesie ducha každého Slovana k bratstvu, mieru a slobode. Možno raz áno, ale zatiaľ sme na to nedozreli.
Z pohľadu histórie umenia ide o jedno z najkrajších diel secesnej maľby. To úplne bezpochyby. Je v ňom všetko. Romantický nacionalizmus, mysticizmus, symboly psychoanalýzy korešpondujúce s okúzlením fyzickou krásou a sexizmom. Nič z toho nie je vulgárne, dehonestujúce, všetkého je presne tak, aby to vytvorilo krásny, okúzľujúci obraz. Mucha bol talent, boží talent.
A čo ten hrad!
Pôvodne románsky hrad vybudovaný na strategickom mieste, v zúženej šiji meandra rieky. Prestavba hradu sa začala v rokoch 1512 – 13 a pokračovala s kratšími a dlhšími prestávkami až do roku 1562. To už zámok nadobudol približne dnešný vzhľad. Dvojposchodová budova so štyrmi krídlami, schodiskovým dvorom a niekoľko poschodovými prístavbami na juhozápadnej strane pri veži. K stavbe priložili svoju ruku taliansky kamenári a autor architektúry Leone Garovo de Bissone. Posledné výraznejšie úpravy prebehli ešte v 2. polovici 17. storočia. Hranolová veža s arkádovou ochodzou je jediný viditeľný pozostatok pôvodne gotického hradu.
Spielberg v Moravskom Krumlove
Slovná hračka. Ten nadpis je slovná hračka. Nad Moravským Krumlovom sa týči kopec Floriánek. V minulosti známy ako Spielberg. Nie Steven Spielberg. A na Spielbergu/Floriánkovi stojí kaplnka (skôr kostol) svatého Floriána. Nádherná baroková stavba so štyrmi vežičkami postavená v roku 1695. Donor, Maxmilián z Lichtenštejna ju dal na tomto mieste údajne postaviť ako vďaku za to, že jeho splašený kôň po návrate z lovu, sa tu spolu sním nezrútil zo zrázu. Nech je ako chce, je to stavba, ktorú treba viedieť. Prekvapilo ma, že ak sa hrad/zámok Moravský Krumov hemžil návštevníkmi ako otvorená cukornička mravcami, na tomto mieste som videl štyroch návštevníkov. Sú veci, ktorým nerozumiem. Toto je jedna z nich.
Pred návštevou
Návštevu Moravského Krumlova si dobre rozmyslite. Ak sa tam vyberiete len kvôli epopeji, vedzte, že na tunajšom hrade bude len do roku 2026. Potom sa vracia do Prahy. V roku 1928 ju Mucha so svojím sponzorom, americkým milionárom Charlesom Richardom Cranom daroval všetkému československému ľudu, konkrétne Mestu Praha. O pár rokov sa tie veľké plátna vrátia domov.
[1] Katalog k výstavě Slovanská epopej Alfonse Muchy, Městské kulturní středisko Moravský Krumlov, 2022
[2] Vltava, druhá symfonická báseň z cyklu Má vlast skladateľa Bedřicha Smetany
