Pokúšam sa rozpamätať na hrad, ktorý ako hrad nevyzeral. Nedarí sa mi. Pátram v pamäti aj po stavbách v zahraničí. A nič. Len to Znojmo. Hrad v moravskom Znojme. Zvláštne trojspoločenstvo románskej rotundy, barokizovaného románsko-gotického hradu a Znojemského městského pivovaru zo začiatku 18. storočia. Nesúladné? Vôbec nie. Prejdete pomedzi prvorepublikový industriál, od päty chodníka zdvihnete zrak k streche rotundy sv. Kataríny a cesta sa odkloní z oddychovej zóny s nádhernými výhľadmi na údolie Dyje a protiľahlý kostol sv. Mikuláša ku skupine budov neurčitého stredoveko-ranonovovekého slohu. Po celý čas ste boli na ploche Znojemského hradu. Žiadalo by sa mi napísať o tom mixe, že je rušivý. Nie je. Pivovar tu organizuje svoj festival a všetko do seba zapadá ako puzzle. Domáci aj návštevníci sa tu promenádujú, posedávajú, popíjajú, počúvajú muziku a strácajú sa v uličkách starého mesta. Chcel by som tú atmosféru označiť, uchopiť, pomenovať, ocajchovať. Nedá sa, úspešne sa bráni. Je v tom niečo rakúsko-monarchistické, niečo čo som v dnešnom Rakúsku nikde nevidel, nikdy nezažil. Akoby sa to schovalo sem. Na južnú Moravu. Ovanie vás v Brne, ucítite ju už v Hodoníne, točí sa v Břeclavi, tu sa schová do závetria.
O hrade vskutku kráľovskom
V polovici 11. storočia sa začalo v miestach dnešného Znojemského hradu a v jeho priľahlých častiach s výstavbou trojdielneho hradiska. Krátko po dokončení sa tu usídlil knieža, z rodu Přemyslů, znojemská vetva. Do tohto obdbia spadá aj výstavba prvých kamenných stavieb, paláca a románskej rotundy. O sto rokov neskôr hradisko prechádza výraznou modernizáciou. Románske stavby nahradí kráľovský gotický hrad, v predhradí postavia polygonálnu Lúpežnícku vežu (na konci 19. storočia bola zbúraná, v súčasnej dlažbe je naznačený jej pôdorys), nechýbajú nové hradby. V 13. storočí hrad poskytuje prechodné sídlo pre českých kráľov a po vymretí Přemyslovcov v roku 1306 sa stáva miestom diplomatických stretnutí vymedzujúcich dejinné udalosti s významom pre celú Európu. V roku 1327 nešťastnou náhodou hrad vyhorel, ale vo veľmi krátkom čase ho obnovili. V 15. storočí, v r. 1421, sa tu stretol Žigmund Luxemburský (Liška zrzavá, ako mu radi hovoria naši západní susedia a veľký fanúšik Prešporku, z ktorého chcel spraviť hlavné mesto Uhorska) s rakúskym vojvodom Albrechtom. Cieľom bolo dohodnúť koordinovaný postup pri potlačení husitského nebezpečenstva. Mimochodom, 9. decembra 1437 tu Žigmund zomrel. História je bez hraníc, ak budete mať záujem vedieť viac o tejto pre bývalé Česko-Slovensko rozporuplnej postave, vyhľadajte si knihu Barbora Celjská, čierna kráľovná[1]. V druhej polovici 15. storočia upadol hrad do zabudnutia. Králi sa mu vyhýbali a stavba bola udržiavaná tak, aby bola funkčná v medziach nutnosti. V roku 1645 toho využili Švédi (v Tridsaťročnej vojne), hradu sa zmocnili a výrazne ho poškodili. Na začiatku 18. storočia cisár Jozef I. plochu hradu majetkovo rozdelil. Predhradie s rotundou daroval mestu Znojmo a hrad rodu Deblínů. Tí gotickú stavbu zbúrali a na jej mieste postavili barokový zámok. Mesto okrem rotundy zbúralo väčšinu stavieb a na ich mieste postavilo mestský pivovar. Po vymretí rodu Deblínů sa zámok zmenil na vojenskú nemocnicu, neskôr na sklady. Mesto nebolo ani zďaleka šetrnejšie k sakrálnej stavbe. Tú využívali pre hospodárske účely súvisiace s výrobou piva. Mesto sa stalo vlastníkom celého komplexu stavieb opäť v roku 1865. Od roku 1918 sa baroková stavba stala sídlom múzea.
O ploche hradu a iných bonbónikoch mesta Znojmo
Nebudem klamať, cesty si vopred plánujem (to, že cesty často neprebiehajú podľa plánu, ani spomínať nebudem) a skôr ako niekam prídem, oprášim baedekrov, ktorých mám z danej oblasti. Tak som spozornel pri vetičke Na předhradí historicky bezcenné objekty Jihomoravských pivovarů a nejcennější památka hradního areálu – opravená románska kaple sv. Kateřiny s románskými nástěnnými malbami znázorňujícími rodokmen Přemyslovců[2]. Bezcenné objekty pivovaru je krásny secesný industriál z prelomu 19. a 20. storočia. Zachovaný, obnovený, používaný. Kúzelné miesto. Ešte aj s výhľadom na impozantnú stavbu Mikulášskeho kostola. Ten treba navštíviť, nikde inde totiž neuvidíte kazateľnicu v tvare zemegule!
Upozorním ešte na jednu industriálnu malinu. Železničný viadukt postavený v roku 1871 podľa projektu J. Brika. Má dĺžku 220 m, prekonáva údolie rieky Dyje vo výške 48 m a spája železničnou traťou Znojmo s rakúskym Retz-om. Ten je už síce lepšie viditeľný práve od kostola sv. Mikuláša, ale pohľad naň sa otvára aj z plošiny bývalého hradného areálu.
Znojemský kraj vinársky
Neochutnal som tu víno. Priznávam. Som si vedomý toho, že ide o hriech. Taký býva údel vodičov na dovolenke. Ak jazdíte, je teplo, jazyk v ústach sa mení na suchú palacinku, večer si radšej doprajete krígel piva. Objemovo je to viac tekutín a lepšie uhasí smäd. Preto moje zlyhanie! Domáci tunajšie víno ponúkajú najmä vo svojich vinárňach. V bežných obchodoch ho ani nehľadajte. Jeho kvalitu, napriek tomu, že som si ho priamo tu nedoprial, dôverne poznám. Manželka môjho bratranca bola zo Znojma. Znojemské víno som teda poznal skôr, ako som samotné Znojmo navštívil.
[1] Daniela Dvořáková, Barbora Celjská, čierna kráľovná, životný príbeh uhorskej, rímsko-nemeckej a českej kráľovnej, vyd. Rak, Budmerice 2013
[2] Hrady a zámky na Moravě, A-Z na cesty, vyd. Olympia Praha, 1987, str.233
