reklama

Kostoly za hradbami: Bernolákovo (Čeklís)

o kostole a trochu aj o svätom Štefanovi (Isztvánovi)

Kostoly za hradbami: Bernolákovo (Čeklís)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Karel Kryl má na svojom albume Karavana mraků milú, evolučne ladenú skladbu Darwin. Dopočujete sa v nej, že Svět je totiž rozdělen na zájmové sféry/Kdo nechceš být přivtělen musíš vlastnit kvéry/K zabránění panice roztáhnou se dráty/Vyznačí se hranice - a zas máme státy, ach jó ... Na tú skladbu som si spomenul, keď som šiel fotiť opevnený kostolík v Bernolákove. Vlastne v obci Čeklís. Bernolákovo poznáme až od roku 1948. Lenže kopček známy pod maďarským pomenovaním Várdomb (hradný kopec) bol so svojím okolím obývaný už v mladšej dobe kamennej. Po neolitických lovcoch a zberačoch prišli Slovania a Avari (asi ruka v ruke, lebo pamiatky na nich sú spoločné) a v roku 1290 na tomto mieste stál hrad Čeklís. Dobre, nie úplne pod týmto názvom. To pomenovanie sa trochu menilo. Pôvodne znelo: Cseklész, Checlez, Cheklez, Čeklýs, Čeklís. Dokonca nešlo len o jednu osadu, ale dve: Čeki a Lužnica. Prečo som spomínal evolučného Darwina? Pretože Bernolákovo je dôkazom toho, že história akosi nepozná koncept národných štátov. Čeki, či Lužnica asi až tak úplne slovenské neboli, možno trochu slovanské, asi kus uhorské, bezpečne maďarské, možno štipku nemecké, rakúske, chorvátske ... (možno aj talianske, lebo kostol, o ktorom je rozprávanie bol pôvodne románsky). Napriek všetkému dnes nesú meno po slovenskom dejateľovi, ktorého meno nepoznať je hriech rovný službe v cudzom vojsku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bernolákovo
Bernolákovo (zdroj: Ľ. Vodička)

Ešte je tu aj svätý Štefan. Keby som bol dôsledný, budem hovoriť o Isztvánovi. Najväčšej postave panteónu maďarských svätých. Trochu to preonačím a napíšem: niet väčšieho svätého v Maďarsku, ako je svätý Štefan. Ibaže, nie som si až tak úplne istý, súčasťou, ktorého „národa“ sa cítil byť členom. Čo sa týka strednej Európy, pole jeho pôsobenia bolo veľmi široké a ... a ďalej by sme mohli hovoriť o rodovej príslušnosti. Ibaže toto sú filozoficko-historické zakecávačky. Nie je nutné im prenechávať priestor. Keď Maďar, tak Maďar.

Bernolákovo
Bernolákovo (zdroj: Ľ. Vodička)

Svätý Štefan Uhorský, svätý podľa kroniky

Vôbec nie svätý podľa reálií každodenného života. Buďme liberálni, povedzme si, že Štefan mal šťastie, pretože chápanie trestného konania okolo roku 1000, bolo diametrálne odlišné od dnešného. Povedzme si to najmä preto, lebo kostol v Bernolákove je zasvätený jeho pamiatke. Pamiatke svätého Štefana Uhorského.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bôľny žiaľ spôsobil svätému Štefanovi veľmi ťažkú chorobu. Trápili ho bolesti v nohách a smútok a žiaľ ho gniavili predovšetkým preto, lebo medzi svojimi pokrvnými príbuznými nenachádzal nikoho vhodného na to, aby po jeho smrti zachoval kráľovstvo v kresťanskej viere. Maďarský rod sa totiž radšej prikláňal k pohanským zvykom než ku kresťanskej viere. Medzitým ho začala opúšťať telesná sila a ťažila ho veľká ochabnutosť. Preto poslal rýchlo posla Budu, Egiruchovho syna, aby priviedol z nitrianskeho žalára Vazulu, bratranca, ktorého dal kráľ zavrieť pre mladícku roztopašnosť a pochabosť, a tak mu dal možnosť polepšiť sa. Ešte pred svojou smrťou ho chcel ustanoviť za kráľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

            Keď sa o tom dopočule kráľovná Gizela, poradila sa so zločinným mužom Budom a urýchlene poslala do väzenia, kde zadržiavali Vazula, Budovho syna Šebeša. Šebeš teda predišiel kráľovského posla, vylúpol Vazulovi oči, do ušných dutín mu nalial olovo a potom ušiel do Čiech“.  Toľko z rozprávanie Obrázkovej kroniky (Chronicon pictum, Marci de Kalt, Chronica de gestis Hungarorum)[1]. Veci sa mali trochu inak. Nebola to kráľovná Gizela, ktorá dala zmrzačiť Vazula, ale bol to Štefan. Prijať iné - nové náboženstvo bolo v tých časoch ako dnes vstúpiť do Severoatlantického paktu. Štefanovi bolo jasné, že po jeho smrti musí nastúpiť na trón, aspoň formálne, oddaný kresťan. Ten udrží kráľovstvo celistvé, pretože susedia už kresťanstvo prijali. Ak by sa Uhorsko vrátilo k pohanským rituálom, v mene viery, by ho roztrhali ako dieťa nepodarenú čarbanicu. Štefanov syn zomrel nešťastnou náhodou na poľovačke, do úvahy teda prichádzali jeho synovci (synovia jeho brata). Celé zle. Všetci oddaní pohanským kultom. Preto siahol po skrytom ese – Petrovi Orseolovi. Po synovi svojej sestry, ktorého povila s benátskym dóžom Otom Orseolom. Prvý, kto nahlas nesúhlasil bol Vazul vo väzení na Nitrianskom hrade. Vylúpnuté oči, uši plné olova, zranenia, ktoré ho bezpečne diskvalifikovali z nástupníckej línie. Odkiaľ vieme, že je to pravda? Okrem Obrazovej kroniky je tu ešte nemecká kronika, Altašské anály. Autor tejto kroniky nemal dôvod byť príčinne závislý na dobrej povesti otca maďarského národa. Sú tu aj hmotné pamiatky. A archeológia. Ak by po Štefanovej smrti na uhorský trón nastúpil pohan, nekresťan, bolo by nemysliteľné, aby na území Nitrianskeho kniežatstva pretrvali kresťanské chrámy. Oni pretrvali. Kresťanstvo dominovalo. Rovnica doplnená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po roku 1038, po roku, v ktorom zomrel sv. Štefan, sa nič prevratné neudialo. Teda, ak si neprečítame ešte niečo z Obrázkovej kroniky. „ ...vzhľadom na násilné výčiny kráľových prívržencov si nikto nemohol byť istý mravnou čistotou svojej ženy, panenstvom dcéry alebo sestry, pretože beztrestne páchali na nich násilie.“ Autor Obrázkovej kroniky sa zvykol od reality „trošku“ odkloniť. Keď niekoho nemal rád, tak to „trošku“ predstavovalo vzdialenosť pár svetelných rokov. Peter Orseolo, nebol jeho obľúbenec. Štefana Uhorského mal rád, preto zabudol spomenúť, že presadzovania kresťanstva pod jeho taktovkou bolo mierumilovné ako „denacifikácia a demilitarizácia“ východnej Ukrajiny v roku 2022. Mečom a krvou. Za cenu stoviek ľudských životov.

Bernolákovo
Bernolákovo (zdroj: Ľ. Vodička)

Životopisy svätých sú občas, komplikované.

O kostole, pretože ten nič zlé nespravil

Ten kostol naozaj nič zlé nespravil, na rozdiel od svojho patróna, sv. Štefana Uhorského... Koniec koncov je to nehnuteľnosť a svojimi pevnými múrmi a hradbou po svojom obvode poskytol útočisko pred nemierumilovnými zámermi Turkov. Nie je úplne jasné, či kostol bol súčasťou zaniknutého hradného areálu. Nikto túto možnosť nevylúčil. Jeho najstaršia podoba je románska, určite z 2. polovice 12. storočia. O dve storočia neskôr, v roku 1390 sa v písomných pamiatkach spomína fara v dedine Losnich (v Bernolákove). Do 14. storočia sa datuje prestavba kostola v gotickom slohu , pribudli oporné piliere a zväčšila sa plocha kostola. Ranobaroková úprava v polovici 17. storočia mohla a nemusela byť podpísaná aj pod dobudovaním hradobného múru okolo kostola. Obec už v roku 1523 dostala mestské výsady a v 40. rokoch 16. storočia sa v tejto oblasti objavilo španielske vojsko, ktoré malo krajinu chrániť pred Turkami. Mestské výsady, aj prítomnosť vojska, mohli iniciovať budovanie opevnenia. Keď v roku 1634 vykonal biskup Juraj Draškovič vizitáciu, konštatoval, že dedina je maďarská. To sa zmenilo na prelome 17. a 18. storočia. Obyvateľstvo výrazne doplnili Slováci  a Chorváti.

Bernolákovo
Bernolákovo (zdroj: Ľ. Vodička)

 Pokiaľ si všimnite veľké množstvo nápisov vyrytých na južnej strane fasády do pôvodne románskych kvádrov (roky 1615, 1618 ...), viete, že aj v tomto čase sa na kostole čosi prestavovalo. Gróf Jozef Esterházy (1682-1748), staviteľ neďalekého kaštieľa, rozšíril aj tunajší kostol. Obmeny, obnovy, úpravy postupovali kontinuálne až do roku 2010. Vypočítavať ich a presne špecifikovať by bola nuda hodná operatívnej porady úradu na určovanie veľkosti najmenších oblakov. Stačí skonštatovať, že pamiatková ochrana zapracovala dobre a kostolík v dnešnej podobe nie je nositeľom rušivých prvkov a vyzerá presne tak, aby sme o ňom povedali: taký fajnový! 

P.S. ešte k tej Karavaně mraků. Je to menej známy album. Je žartovnejší, rytmickejší, cynickejší, country muzikou líznutejší, asi môj najobľúbenejší album od Karla Kryla.

Bernolákovo
Bernolákovo (zdroj: Ľ. Vodička)

[1] Podľa Pavel Dvořák, Stopy dávnej minulosti 4, Slovensko v Uhorskom kráľovstve, Rak Budmerice, 2005, str. 13

Ľuboš Vodička

Ľuboš Vodička

Bloger 
  • Počet článkov:  174
  •  | 
  • Páči sa:  1 197x

publikované články sú zo série Tip na fototrip (pôvodný názov použitý pre inzine.sk) o turistických zaujímavostiach najmä na Slovensku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáTip na fototrip

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu