Modlárske svätyne toho národa sa nesmú búrať, avšak oné modly, ktoré sú v nich, nech sú zničené, svätenú vodu, pripravte, v týchže svätyniach nech je vykropené, nech sú oltáre postavené, relikvie uložené. Lebo ak sú tie svätyne dobre postavené, je naliehavé, aby od uctievania démonov prešli do služby pravému Bohu, aby národ sám, keď tie svätyne neuvidí búrať, zo srdca odstráni blud a pravého Boha poznajúc i uctievajúc, na miesta, ktoré si privykol, dôverne sa zhromaždí.[1]
V roku 601 tieto slová napísal pápež Gregor I. opátovi Mellitovi. Opát sa rozhodol, že na kresťanstvo v Británii obráti germánskych Anglov. Slová o zachovaní starobylých modlitebných domov, o zničení vyobrazení pohanských bohov, o nahradení interiéru kresťanskými modlami, nie je výhradná záležitosť britských ostrovov, prípadne západnej Európy. To by sme sa hlboko mýlili. Na Slovensku máme nemálo kostolov, ktoré osamotene dominujú krajine. Nespochybniteľne postavené na starých základoch kultových miest predkresťanských náboženstiev. Po prvý krát som sa s tým stretol v Sádku (časť obce Klátová Nová Ves). Kostol tam ako maják svieti do krajiny. Stále ten kostol obdivujem. Asi mi je zo všetkých, ktoré poznám, najbližší. Musím však priznať, že kostol v Lančári (hoci je o dobrých pár sto rokov mladší) ho svojou polohou, aj vizuálnou atrakciou tromfne. Je ako magnet, ktorý pritiahne aj nezmagnetizovateľné veci. Je čosi ako najsilnejší reflektor na diskotéke. Neprehliadnete ho. Je ako kozmická raketa v kazašskej stepi. Hľadíte naň a nie ste si úplne istý čo vidíte. Je kresťanským chrámom s dušou pohana. Nahý na vysokom kopci, bez hanby, smelo vytŕčajúci svoje štíhle múry, skromný, aj obrovský. Je to kostol, ktorému by ste ťažko u nás hľadali pár. Možno ten v Sádku. Ale to zo mňa kričí moja ťažko ukrývaná náklonnosť. Jednoducho je úžasný. Ešte aj opevnený.
Malý veľký kostol
Kostol nie je malý a nie je ani veľký. Nie je veľký stavbou a nie je veľký ani významom. Jeho veľkosť vychádza z polohy, doslova je krajinotvorný, menej obvyklej dispozície, jeho veža stojí samostatne a minimalistického poňatia, žiadne ozdoby, prikrášlenia, len funkcia. Svojím spôsobom má oveľa viac vzhľad modernej architektúry ako niektoré kostoly, ktoré postavili na Slovensku pod roku 1989.
Postavili ho v polovici 17. storočia na základoch pravdepodobne románskeho kostola z roku 1332. Hneď ho aj opevnili. Múr kopíruje val z mladšej doby železnej, ktorý chránil možno hradisko, možno kultové miesto, možno sídlisko. Veža, dominujúca opevneniu a klamlivo konkurujúca kostolu, pribudla až po roku 1720. Jej horné podlažie slúžilo od počiatku ako zvonica. V rovnakom období kostol výrazne rozšírili o priečnu loď. Pôdorys kostola nadobudol podobu gréckeho kríža. Najhodnotnejšiu časťou kostola je údajne jeho výmaľba, nástenné maľby z obdobia renesancie, baroka a rokoka. Nevidel som ich. Problém je zistiť, kedy býva kostol otvorený. Ak vôbec býva. Súpis pamiatok na Slovensku[2] uvádza: Presbytérium s polygonálnym uzáverom je spolu s loďou zaklenuté valenou lumetovou klenbou, na ktorej sú plastické ornamenty a renesančné. obrazce s freskovou ornamentálnou výmaľbou. Nie som z toho príliš múdry a už vôbec nemám predstavu o tom, čo sa vo vnútri skutočne nachádza. Iné ako pamiatkárske zdroje spomínajú, že kostol účinkoval v slovenských filmoch Na baňu klopajú, Do zbrane kuruci!, Súdim ťa láskou. Skúsil som tie filmy vyhľadať, asi som nepozorný divák, moc som v nich kostolík nevidel.
Dnes
Kostol s areálom prešiel v roku 2012 veľkou pamiatkovou obnovou. Na moje nemalé počudovanie, príliš veľa sa toho o nej nedozviete. Obnove predchádzal výskum z roku 2011. Jeho závery budú archivované na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky, ale o ich širšom publikovaní sa nedá hovoriť. Presný stavebno-historický vývoj súčasného kostola nie je známy, uvádza sa len jeho stavebná fáza z polovice 17. storočia a z rokov 1723 – 1733 (nemá realizovaný architektonicko – historický výskum)[3], takto presne charakterizuje situáciu webová stránka Pamiatky na Slovensku.
Nedostatok informácií podpichne zvedavcov, ale nič to nemení na pravde, že kostol sa navštíviť oplatí.
[1] História zadnými dverami 2, ed. Slavomír Michálek, Premedia 2020, str.15
[2] Súpis pamiatok na Slovensku, zv. druhý K-P, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor, Bratislava 1968, str.172
[3] https://www.pamiatkynaslovensku.sk/lancar-kocin-lancar-zvonica
