Neprešiel som všetky slovenské hrady. Možno polovicu, reálne tretinu. Pri jednom som bol niekoľkokrát a nikdy som ho poriadne nevidel. Ani tentokrát, keď som pripravoval tento článok. Skýcov. Záhada nad záhadu. Prvú musím vyriešiť hneď. Nenájdete ho v žiadnom zozname slovenských hradov. Väčšina zdrojov hovorí o opevnenom kaštieli. Niečo ako kaštieľ v neďalekej Klátovej Novej Vsi, alebo vo vzdialenej Dolnej Mičinej. Ešte aj s tými polkruhovými baštami. Ale naozaj vyzerá ako hrad. Ako z detskej animovanej rozprávky. Chudobnejší príbuzný toho, ktorým sa pýšia na začiatku filmy z dielne Disney.
Na úvod si dovolí poznámku. Ak si myslíte, že slovenská Wikipédia poskytne aspoň základnú informáciu o takmer všetkom, mýlite sa. Vo wikipedskom súpise Zoznam kaštieľov na Slovensku[1] ho nenájdete.
Čo prezradil súpis pamiatok
Kaštieľ typu renesančných opevnených kaštieľov s nárožnými vežami, postavený na starších neskorogotických základoch po roku 1663. Od začiatku 18. storočia opustený, v zrúcaninách, r. 1888 opravený konzervovaním torzovitého stavu a romantickou výstavbou pseudorománskeho paláca na spôsob obytnej veže. V druhej svetovej vojne vypálený, potom len novšia časť opravená. Stavba jednotraktovej dispozície s oblou baštou v nároží a s čelným päťbokým výstupkom o štyroch podlažiach na dlhšom krídle. Na nádvornej fasáde vedľa pseudorománskeho paláca okrúhla vežička schodiska. Toľko zo Súpisu pamiatok na Slovensku[2]. Žiadalo by sa už len dodať: v súčasnosti na predaj. Hoci všetko nasvedčuje tomu, že kaštieľ (alebo možno hrad) nebol podrobený výskumu, informácií o ňom je známych viac.
Niečo viac z dejín hradu
V roku 1974 v Skýcove údajne prebehol pamiatkový výskum v réžii Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ktorého závery mali vyvrátiť tvrdenia zo súpisu pamiatok. Celý objekt datoval do konca 19. a začiatku 20. storočia. Zvláštne, veľmi zvláštne.
Všetky zdroje o hrade/kaštieli hovoria, že v 18. storočí bol opustený a mal podobu ruiny. V roku 1888 ho pravdepodobne Arthur Odescalchi obnovil, pristaval romantickú vežu, palácu vtisol pseudorománsku podobu, nechal vybudovať vodnú priekopu a sprevádzkoval padací most. Teda nie až tak úplne on. Na všetky práce si povolal majstrov z Talianska. Odescalchiovci mali objekt kúpiť v roku 1812 od rodiny Keglewichovcov. Ani Odescalchiovci neboli poslednými majiteľmi hradu. Na začiatku 20. storočia ho získal Jozef August Habsburg. Počas 2. svetovej vojny kaštieľ vyhorel a obnovy sa dočkal až koncom 20. storočia. Tú začala obec Skýcov a od roku 2000 je v súkromných rukách. Až na to, že na internete nájdete oznam, že je ponúkaný na predaj.[3]
Arthur Odelscalchi, ktorému treba venovať pozornosť
Skutočne, tento monarcha je ako vystrihnutý z románu o zašlej sláve a svetáckom živote záhaľčivej šľachty. Ondrej Valach o ňom píše „narodil sa 21. júla 1836 v Solčanoch pri Topoľčanoch. Po štúdiách na prešporskom gymnáziu, pokračoval v štúdiu histórie na univerzitách v Lipsku a vo Viedni. Zaujímal sa o hornouhorské dejiny a napísal aj monografiu o Tekove, ktorá vyšla v Budapešti v roku 1892.
Angažoval sa aj v politike ako stúpenec Strany nezávislosti. V rokoch 1881 – 1886 bol poslancom Uhorského snemu za volebný okres Topoľčany. Stranu nezávislosti viedol známy odporca maďarizácie Ľudovít Mocsáry.
Rodinný život kniežaťa Arthura bol pestrý. Slovenský biografický slovník o ňom uvádza, že viedol bohémsky, romantický život stredovekého rytiera. Bol trikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola talianska barónka Eugénia Lopresti, mal s ňou syna Lívia. S druhou manželkou Valériou Erdödy mal syna Loranta a s treťou Júliou Ziči mal dvoch synov a dve dcéry.“[4]
Tak tu máme sukničkára, viacnásobného tatka, ktorý udržiaval čulé priateľské kontakty s Jankom Kráľom, revolučným básnikom.
Arthur zomrel 9. januára 1925 vo veku nedožitých 89 rokov. Pohreb mal 11. januára o 14,00 hodine v rímsko-katolíckom cintoríne v Kremnici. Vo svojej poslednej vôli požiadal, aby mu po smrti bolo vyňaté srdce a uložené do krypty na Skýcove. Tam bola pochovaná jeho osemročná dcéra Jolanta. Prianiu bolo vyhovené.
Hrad, alebo kaštieľ?
Ťažká odpoveď. V monografii Topoľčianky[5] z roku 1983 údajne Štefan Čepček písal o rytierskom hrade na Skýcove. Túto možnosť nie je možné vylúčiť. Skýcov (Skycheu) sa spomína v roku 1388 ako vlastníctvo hradu Hrušov. V roku 1504 bola dedina zničená. Okolie je bohaté na hrady (najbližšie Hrušov, Oponice, Nitra) a stredoveké kostoly (niektoré aj opevnené Klížske Hradište, Sádok v Klátovej Novej Vsi, Drážovce). Nemusíme teda pochybovať, že dlho, veľmi dlho bolo územie intenzívne obývané. Ak bolo obývané v stredoveku, nechýbali tu pevnostné stavby. Logicky by jedna z nich bola postavená v priesmyku, ktorý prekonáva pohorie Tríbeč z východu na západ. Najmä ak si hrady pohodlne odovzdávali signály o pohybe nepriateľa. Teória teda potvrdzuje možnosť hovoriť o hrade. Zdroje však hovoria o kaštieli. Stačí si vybrať.
V každom prípade ide o zaujímavú stavbu. Dokonca na stránke facebookovom profile obce Skýcov som našiel pozvánku na kaštieľske slávnosti. To znamená, že aspoň občas býva otvorený verejnosti: https://www.facebook.com/skycov/photos/a.405935172778871/5408992172473121/?type=3.
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ka%C5%A1tie%C4%BEov_na_Slovensku#S
[2] Súpis pamiatok na Slovensku, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor Bratislava, 1969, zv. tretí R-Ž, str. 112
[3] https://sothebysrealty.sk/properties/0105/
[4] http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/rod-odescalchiovcov
[5] Štefan Čepček, Topoľčiansky, Tatran, 1983
