Keď sa všetci za lepším životom sťahovali do Ameriky, Samo Pichanda sa s rodinou presťahoval do mlyna. Lebo múku mlieť treba vždy a mlynár hladom nezahynie. Na Pichandu, teda na Jarošovu Tisícročnú včelu som si v Poddvorove na Morave spomenul. Mlyny nás sprevádzajú storočia. Niektoré z nich majú silu spomienok. Neviem prečo som si na knihu a film spomenul práve tu. Možno to bola tichá majestátnosť miesta, možno vôňa polí, možno slnko a samota. Alebo vôbec nič z toho, iba nejasné spojenie, ktorým sa mi Tisícročná včela pripomína. Mám ju rád. Ak by sa hlasovalo o ustanovení Biblie všetkých Slovákov, hlasoval by som za ňu všetkými rukami, nohami, prstami, ušami. Jaroš – Jakubisko, vyleštili obraz Slovákov do vysokého lesku. Reč je však o mlyne. Krásnom drevenom vetrom poháňanom.
Na Zahájkách do minulosti
„Větrný mlýn v izolované poloze uprostřed polí a vinohradů stojí severozápadně od Starého Poddvorova ve vzdálenosti 1 km od kostela. Bezlesé návrší dříve zvané Na Zahájkách má nadmořskou výšku 255 m.“ Tak začína svoje rozprávanie o Poddvorovskom větráku Martin Janoška[1]. Možno nakoniec nebudem sám, ktorého osamelosť tohto mlyna očarila. Alebo má tento mlyn zvláštnu silu, lebo je jediný, o ktorom sa rozpráva historka vskutku drsná. Kým sa mlyn dostal do Poddvorova, stával v Týnci. Tu ho od roku 1876 prevádzkoval František Tomas. Mlynár veselý, spoločenský, otvorený. Ibaže po úspešných návštevách svojich priateľov zistil, že sa mu z mlyna strácajú vrecia s múkou. Vymyslel pascu ako z americkej gangsterky (prípadne zo série Sám doma). Narezal jeden z drevených schodov, upevnil k nemu drôt a spojil ho s kohútikom nabitej brokovnice. Dlho sa nič nestalo, z brokovnice nevyšiel ani výstrel. Až v zime sa na snehu objavili stopy. Krvavé. Mlynára doviedli k lôžku jeho priateľa kováča. Zraneného, postreleného, takmer nepohyblivého. Incident mal dohru na súde. František Tomas vyfasoval šesť týždňov žalára za ťažké ublíženie na zdraví. Mlynár na svoje remeslo úplne zanevrel. Mlyn predal a nový majiteľ ho previezol do Starého Poddvorova.
Teraz už naozaj o minulosti mlyna
Stavba mlyna je spojená s menom Ignác Laštůvka. A s príbehom len o málo uveriteľnejším, ako bol ten predchádzajúci. Laštůvka mal v roku 1866 nájsť pri ceste medzi Hodnínom a Mutěnicami vojenskú pokladňu. Nález nepriznal, peniaze si nechal. Začal nakupovať domy, vinohrady, pozemky. Kým nedostal v roku 1870 nápad postaviť veterný mlyn. Keďže však mletie múky nebol príliš rentabilný biznis, predal ho Šimonovi Vagundovi. Ani Vagunda si ho dlho neužil, predal ho Františkovi Tomasovi. Ten ho rozobral a presťahoval do Týnce pri Břeclavi. To bolo v roku 1876. Tam sa v ňom mlelo desať rokov a jeho éru ukončila vyššie spomínaná strelecká story.
V Poddvorove existenciu mlyna ohrozila prírodná nepohoda. 14. augusta 1890 sa týmto miestom prehnala veterná smršť (možno podobná tej z 25. júna 2021, ktorá zasiahla Hodonínsko), ktorá mlyn vyvrátila a dokonca ho odsunula o niekoľko metrov. Znovu sprevádzkovaný bol mlyn až o dva roky neskôr. Do roku 1949, kedy úradným rozhodnutím zastavili jeho činnosť, sa v ňom vystriedalo viacero majiteľov. Posledný mlynár,Ján Minařík, sa až do roku 1956 márne snažil presvedčiť komunistickú pamiatkovú ochranu, aby z úradnej moci prispela na obnovu mlyna. Nestalo sa. Z pohľadu úradníkov bol starý pán chromý a nemohúci a iné peniaze, ako štátne by sa na obnovu nepoužili. Darmo, darmo, história nás učí, že až tak veľa sa nemeníme...
Obnova mlyna, ktorá mnohé pripomína aj z našej rodinnej histórie
Na tomto mieste musím opäť citovať Martina Janošku. V opačnom prípade by ste ma mohli obviniť, že si vymýšľam. „V roce 1969 se nakonec poddvorovský větrák přece jenom obnovy dočkal. Zasloužil se o ni zejména ing. Vodička – ředitel Lesnické mistrovské školy ve Strážnici s pomocí svých studentů a ve spolupráci s Technickým muzeem v Brně a okresní zvelebovací komisí. (Inženýr Vodička se zasloužil rovněž o opravu větrného mlýna v Kuželově roku 1964). Poddvorovský větrný mlýn byl uveden do perfektního provozuschopného stavu, bez následné údržby však opět pozvolna chátral. Roku 1982 mu upadla křídla.“[2]
Dve poznámky. V našej rodine sa traduje, že na prelome 18. a 19. storočia prišli z Moravy do Mladého Hája dvaja bratia Vodičkovci so sestrou. Pretože prehrali majetok v kartách. Prehrávať majetok v kartách bolo asi v 19. storočí na Morave niečo ako národný šport. V rozprávaní o mlyne v Kloboukách u Brna som spomínal, že aj tento získal nový majiteľ výhrou v hre s čertovými obrázkami. Ing. Vodička možno nebol len náš menovec 😊
Druhá poznámka. Odpadávanie „krídiel“ z veterných mlynov nie je zabudnutá záležitosť. Zájdite si na Cerovú na Záhorí. Pomaly rok je tam nefunkčná jedna veterná turbína. Jeden jej list odfúklo dobrých 30 metrov od stožiara. Aká ekologická a bezpečná je výroba elektrickej energie prúdením vzduchu ...
Dnes
Je to krásny mlyn. To som konštatoval už na začiatku. O záchranu sa postarala obec Starý Poddvorov, vďaka programu Phare. V roku 2003 rozbehla jeho celkovú obnovu. Úspešne.
[1] Martin Janoška, Větrné mlýny v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, Libri 2003, str. 153
[2] Martin Janoška, Větrné mlýny v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, Libri 2003, str. 155
