Matúš Vallo má na svojej stránke vallo2018.sk jeden text. Je to krátky text, ktorý veľkoryso nazval manifestom. V skratke je to pár viet o tom, ako chce veci meniť, o polovičatých riešeniach, nefunkčnom systéme, ktorý so svojim tímom zmenia a tak podobne. Veď to poznáte. Bratislava nie je New York, Viedeň ani Londýn písal Ivo Nesrovnal pár rokov dozadu. Teraz s tým istým, ale v červenom, prišiel Matúš Vallo a jeho družina architektov.
Bez mlženia môžeme povedať, že všetky témy, ktoré si ho počkali a on ich aj doteraz otvoril, sú dôležité. Pre nás, Bratislavčanov. Dnes otvoril tému parkovanie. Keďže som Petržalčan, táto téma je pre mňa veľmi dôležitá, najmä preto, lebo mám aj auto. Musím sa priznať, že súhlasím so spoplatnením parkovania, no nie za podmienok, ktoré vymyslel náš primátor. Keďže v Petržalke žijem, mám tam trvalý pobyt a som lokálpatriot, na mojej mestskej časti mi enormne záleží. Tí, ktorí ma poznajú, vedia. Okrem iného som bol jedným z obyvateľov, ktorí pomohli zastaviť tunel zvaný EEI organizovaný v Petržalke. Košičania vedia. Celkom aktívne pristupujem aj k životu v našej mestskej časti a pomáham rôznym aktivistom aj úradníkom.
Zaplaťte 49 euro za nič.
Systém Baťových cien všetci poznáme. 49 je viac ako 40 a menej ako 50 a nepríde nám to až také drahé. Je to v poriadku, funguje to, predajcovia aj marketéri poznajú. Mňa však zaujíma, čo za tie peniaze dostanem.
Rovnaký slogan sme totiž používali aj v roku 2015 v Petržalke. Systém totiž ľuďom vôbec negarantoval že po zaplatení rezidenčnej karty nájdete reálne v dosahu do 300 metrov od svojho obydlia voľné miesto na zaparkovanie. A nebude tomu tak ani dnes. Nech rozmýšľam ako chcem, nedostanem vôbec nič. Úprimne, nepotrebujem električenku, voľný lístok na vlak, ani letenku zadarmo. Chcem len takú obyčajnú vec - zaparkovať.
Ako mi na pracovnom stretnutí architekti dnes predstaveného návrhu z magistrátu deklarovali, pri tvorbe podkladov vychádzali z dokumentu s názvom Územný dopravný generel a z iných dopravných štúdii. O relevancii dokumentu tzv. Generelu sa vedú veľké spory. Absurdnosť tohto dokumentu najviac preukazuje to, ako v roku 2040 predpokladá, že v Petržalke bude bývať len 70 tisíc obyvateľov. Nie nebude, bude ich násobne viac. Úplne vážne. Na magistráte veria nejakému účelovému dokumentu, ktorý vznikol zrejme na objednávku developerov.
Rovnako je to aj so štúdiami statickej dopravy. Napríklad štúdia Výskumného ústavu dopravy z roku 2013, ktorá sa stala podkladom pre Bajanovu parkovaciu politiku a je podkladom aj dnes, je do počtu parkujúcich automobilov nepresná. V niektorých lokalitách Petržalky uvádza až o 20% menej automobilov oproti reálnemu stavu.
Ak teda magistrát používa pri tak závažnom projekte chybné dokumenty, ktoré neodzrkadľujú realitu, aj samotná parkovacia politika bude chybná už na jej začiatku. V praxi sa totiž pokojne môže stať, že v danej zóne, v ktorej bude zavedené rezidenčné parkovanie, bude viac aút s rezidenčnou kartou, ako je passport parkovacích miest, čo znamená, že si síce budete platiť, ale vo svojej zóne nezaparkujete. Rovnako tie parkovacie plochy zo dňa na deň nepribudnú a je skôr predpoklad, že po nakreslení čiar sa na jednotlivých parkoviskách počet parkovacích miest skôr zníži ako zvýši. Ak chce mesto vyberať za parkovanie peniaze a nevie garantovať tú najelementárnejšiu protihodnotu za službu, tak niekde je chyba. A tú chybu dnes robia v tíme vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sú architekti a hovoria si Tím Vallo.
Tam, kde nie je problém, vyrobíme ho.
Primátor dnes mnohým vydeseným Bratislavčanom oznámil, že hoci sa jedná o celomestskú parkovaciu politiku, rezidenčné parkovanie sa bude týkať len tých najkritickejších oblastí mesta, kde je dennodenne problém nájsť voľné parkovacie miesta. Tieto oblasti majú vo svojich mestských častiach pomenovať a určiť jednotliví starostovia. Čo však nastane v praxi si všetci vieme predstaviť. Ak totižto zavediete zónu napríklad v Petržalke v okolí Daňového úradu, či Technopolu a spoplatníte tam komunikácie, ľudia zaparkujú o pár ulíc ďalej a spôsobia problém s parkovaním v miestach, kde dovtedy nebol. Číra hlúposť, ktorá bude znamenať každú chvíľu preklasifikovanie a zväčšovanie zón, až sa jedného dňa stane to, že celá Petržalka bude mať všade zavedené regulované parkovanie a bude sa platiť všade, aj tam, kde doteraz problém nikdy nebol. Veď v poriadku, ale treba povedať hneď na začiatku, že toto je cieľ. Zaplatiť majú totiž všetci a predovšetkým všade.
Hurá proti Bratislavčanom, nie proti cezpoľným
Priam esenciálnym problémom sa pri Vallovej parkovacej politike stane pojem trvalý pobyt. Kým každý rozumný starosta, či primátor sa pri myšlienke regulovaného parkovania zaoberal úvahami, ako zvýhodniť svojich obyvateľov pred obyvateľmi, ktorí v danom meste nemajú trvalý pobyt a len dochádzajú, v Bratislave tomu bude inak. Magistrát totiž bude striktne vyžadovať, aby ste mali rezidenčnú kartu len do zóny, v ktorej máte trvalý pobyt. Viete si predstaviť koľko Bratislavčanov si bude musieť na základe regulovanej parkovacej politiky trvalý pobyt zmeniť, hoci sú Bratislavčania? Veľa.
Predstavte si len deti, ktoré sa odsťahovali od rodičov a bývajú v podnájmoch, či dokonca vo svojich kúpených bytoch, ale trvalý pobyt majú stále v byte u rodičov. Takých prípadov je naozaj veľa. Žiaľ, kým si neprehlásite trvalý pobyt, pred svojim domom, alebo podnájmom zaparkujete, len keď budete platiť hodinovú sadzbu, rezidenčnú kartu vám nevydajú. Hoci ste Bratislavčania.
Najlepšie nakoniec. Alebo ako autá smrdia, ale peniaze nie.
Dnes predstavená parkovacia politika je šmejd. Nepomôže nikomu a najviac postihne obyvateľov Bratislavy. To je ale paradox, však?
Ako dnes odznelo, rezidenčné karty sa budú vydávať na byty a domy tým, ktorí tam majú trvalý pobyt. Prvé auto bude stáť 49 eur, druhé 150 eur, tretie 500. Kto z rodiny to bude mať najlacnejšie? Posekajte sa medzi sebou.
Rezidenčná karta vám umožní parkovať vo svojej zóne zadarmo, ak teda nájdete voľné parkovacie miesto. Akonáhle budete chcieť zaparkovať v inej zóne, budete musieť platiť hodinovú sadzbu a to vo výškach od 0,5 až po 2,- eurá. Samozrejme, aby to vyzeralo chrumkavo mesto vám daruje 2 hodiny parkovania v inej zóne zadarmo a ročne 100 hodín vo vašej zóne, pre návštevy, či inštalatérov, maliarov a podobne.
Paradoxné pri tomto systéme je to, že vôbec nepočíta s abonentami, ktorí by si mohli kúpiť abonentskú kartu v rádovo vyšších sumách ako rezidenti a mohli tak parkovať síce pred svojou kúpenou nehnuteľnosťou, v ktorej ale nemajú stále nahlásený trvalý pobyt. Abonenti budú platiť parkovanie za hodinu a je jedno, či nehnuteľnosť vlastnia, alebo nie.
Poďme sa však pozrieť na Bratislavčanov. Ak ste obyvateľ nášho mesta, budete platiť niekoľkokrát. Neverte tomu, že to bude 49 eur. Ani omylom. Ak bývate napríklad v Petržalke, či v Rači a pracujete v Ružinove a do práce pôjdete autom, tak budete platiť znova. Ak teda nepracujete vo firme s veľkým súkromným parkoviskom. Poďme rátať: 49.- eur za ročnú kartu (za prvé auto), 1.- euro za hodinu parkovania (2 hodiny denne máte zdarma). Pracujete plus mínus 8 hodín denne, dve máte zdarma, čiže zaplatíte denne 6 euro. Mesačne to bude 22x6=132.- euro. Za rok je to 132x12=1584.- euro plus 49.- za kartičku, s ktorou si môžete viete čo.
A to ste zatiaľ boli len v práci. Neboli ste nič nakupovať, nič vybavovať, v peknom kine, či v centre na kávičke. No a o deťoch, školách, krúžkoch a návštevách lekároch ani nehovorím. Takže k istým 1633.- eurám si pokojne prihoďte ešte tak 3-4 stovečky za rok. Nehovoriac o tom, že tomuto mestu platíte dane a ďalších x poplatkov za služby.
Paradoxom je, že na rozdiel od Bratislavčana, ktokoľvek, kto do nášho hlavného mesta len za prácou denne prichádza (napr. z Pezinku, Senca, či Trnavy) a pracuje rovnako v Ružinove, neplatí tomuto mestu miestne dane a poplatky, nemusí mať rezidenčnú kartu, bude platiť len hodinové státie a denne zaplatí 8 euro. V tejto situácii by Bratislavčan platil za regulované parkovanie viac ako cezpoľný. Ešte stále ste takým veľkým fanúšikom Tímu Vallo?
Suma sumárum dnes neplatíte nič a dostávate nič, od roku 2020 budete platiť tak 2000.- euro ročne a budete mať presne to isté nič. Gratulujem architektom.
Téma celomestského parkovacieho systému je komplexná, zložitá a veľmi bolestivá. Nikdy všetci nebudú spokojní a musí to ísť na niekoho úkor. Myslím si však, že by to nemalo byť na úkor Bratislavčanov. Zároveň si táto téma vyžaduje maximálne úsilie riešiť veci priamo v teréne a nie od zeleného stola. Pretože tam sa ukazujú rôzne nuansy, ako sa ľudia pri statickej, ale aj dynamickej doprave správajú.
Pri téme parkovacieho systému treba zodpovedať aj mnohé ďalšie otázky, ako napríklad kontrola dodržiavania pravidiel, správne nastavenie verejnej dopravy, či prerozdeľovanie financií medzi mestské časti na opravu, obnovu a rozvoj parkovacích miest, pretože aj pri týchto témach sú v navrhnutom systéme primátorom Vallom zásadné trhliny. Ale o tom zasa nabudúce.
