Prečo niekto Otcom ťa nazýva,
Keď tak kruto nechávaš žiť?
Či počet šedivých vlasov,
Nemal byť úmerný odžitému veku?
Ako je možné, že dovolíš milovať
A potom vždy cestu len bolesti nájdeš?
Prečo je dovolené pobozkať pery,
Ktoré nikdy našimi nebudú?
Prečo poznáme priateľov,
Čo život kurvami neskôr priamo nazve?
Prečo hovoríme o viere v niečo,
Keď samému sebe veriť dovolené nie je...
Počúvame slová, ako žiť,
No pritom sú polená pod nohami obrovské,
Tak ako si vychutnať vášeň,
Keď nie je dovolené radosti života mať?
O tom ako bojovať hovoria všetci,
No čo ak dôvod k tomu jednoducho nie je?
Tak život, začni hrať s nami,
A ja ti sľúbim večnú rovnocennosť nášho boja!
18. jún 2010 o 15:59
Páči sa: 0x
Prečítané: 473x
Pýtam sa života...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)