Ešte k tým ženám

Viem, že môžem mudrovať, koľko len chcem, prplať sa vo vzťahoch, hľadať chyby a nachádzať nádejné riešenia... A keď príde na psa mráz, budem možno konať presne opačným spôsobom. Preto som vyššie nenapísala, že do toho spomínaného vreca NEPATRÍM, ale že doň patriť nechcem. A v tom je veľký rozdiel. Preto nie som zástankyňou tých zarytých jedno alebo druhostranných názorov, ktoré nie sú schopné prihliadnuť aj na možnosť, že chyba možno nie je celkom chyba, respektíve že sa na ňu možno dívať aj inak, ako len obviňovať jeden druhého. Mohla by som vypočítať milión chlapských vrtochov, postupov, patentov a "zlepšovákov", ako nás zaručene nasr......diť. A my, ženy, ich máme tiež v repertoári. Zopár:) Ale o tom sa dnes píše dosť a neviem, na čo a či je to vlastne dobré. Nemáme predsa hľadať rozdiely, ale to čo nás spája. Nie iba to prvotné biologické, ale aj to vnútorné, veď sme evolučne aj pokrokovo na vysokej úrovni, nie? Preto dúfam, že budeme mať toho "spájavého" stále dostatok, aby nás nejaké psychické a telesné predispozície nezruinovali a nevrátili do stavu prvotnopospoľného. A aby sme si zachovávali to pekné, čo vzťah robí vzťahom, hoci sú to niekedy nezmyselné čakania na partnerovu pozornosť, plodiace v predošlom článku spomínaný samonasierací proces a hoci je tým pekným možno i maximálna koncentrácia na jedinú, v tú chvíľu najpodstatnejšiu vec na svete...Napríklad futbal:)PS: Chcela by som vynájsť nejaké "pripomínatko", ktoré by mi tieto riadky vohnalo do hlavy vždy, keď budem mať nejaký ten typický ženský rapel...:) Ale jedine ten. Ak by v tom bolo niečo vážne, beda, beda!!!