Mám rada lásku vo všetkých jej podobách. Lásku k mužovi, mame, sestre, priateľom, ľuďom... Je úžasne farebná, voňavá a vytryskuje zo všetkých a do všetkých zmyslov. Básnik a textár Kamil Peteraj je na lásku ako takú maximálny odborník, i ten ma posunul k takémuto jej vnímaniu a už pár rokov patrí na vrchol rebríčka mojich obľúbených spisovateľov. Do pár slov zabalí obrovskú myšlienku, pravdu, momentálny pocit či stav, do ktorého sa viem vžiť až do zimomriavok. Už som sa s ním niekoľkokrát zamilovala, rozišla, ublížila, bolo mi ublížené, zacítila som kaluž v teniskách či črepinu v dlani. Dnes som opäť zažila veľkú silu jeho slov a schopnosti povedať veci naoko celkom prosto, no predsa výnimočne. Na gauči v obývačke, pri pozeraní telky, kde znel Peterajov text piene.Tú jednoduchosť som si nejako premietla do reality, ktorá asi funguje na zvrátenom princípe. Pripadá mi, že jednoduché veci sú na svete najťažšie..."Nevyjedz z taniera, čo patrí inýmMysli na chudákov uprostred zimyDožič aj inému kus jeho šťastiaA ver, že dobré sny sa ti raz vrátia"Z tanierov si navzájom vyjedáme jedna radosť a dožičiť inému jeho šťastie znamená prekonať ho. Predbehnúť. Mať viac ako on. On nech si je so svojím šťastím spokojný, ja aj tak budem mať viac:) Práve sa pousmievam, lebo takto fungujem i ja. Myslela som si, že sa to volá cieľavedomosť alebo motivácia, ale často to skĺzne presne sem..."Neober celý strom, neotráv studňuAj keď si vysoko, skloň sa k nej ku dnuHlt vody tomu daj, kto o ňu prosíA v srdci nos len to, čo pútnik bosý"I stromy oberáme celé, až do špiku dreva. Voda je artikel o chvíľu najvzácnejší a k tým, čo o ňu prosia, sa jej bude dostávať menej a menej, keď sa jej zmocnia súkromníci, obchodníci, výpalníci a iní -íci:) Voda na rozdávanie je symbol, má ju v sebe a okolo seba každý z nás. Či už v niečom materiálnom alebo duchovnom... Len treba trošku pokory toho bosého pútnika, aby som si to uvedomila ja i ty, ktorý teraz čítaš tieto spontánne pribúdajúce riadky. "Neklam, že nemáš dosť, máš, čo ti stačíTo, čo máš navyše, musíš vždy strážiťPohlaď svet dlaňami, na to ich mámeA prilož dobrý liek vždy k ľudskej rane"Klamem, že nemám dosť. Mám veľa... Mám najviac a som za to vďačná. (Neraz mi však ani to nestačí...) Ďakujem i za to, že niekedy fakt neviem povedať nie. Hoci sa na seba naštvem, v konečnom dôsledku sa ale "odštvem" tým, že som niekomu urobila službu, radosť, možno trochu pomohla... A ten pocit ma napĺňa. Okolo nás je strašne veľa chamtivosti, márnivosti, plytvania a závisti. A keď môžem byť aspoň z milióntiny na opačnej strane, cítim sa užitočná a dúfam, že to má zmysel. I keď je to len veľmi malá kvapka v mori, verím, že dobré sny sa mi raz vrátia. Ružovo verím a naivne dúfam. A Kamilovi Peterajovi touto cestou ďakujem za chvíľku na zamyslenie a zhodnotenie samej seba. Za malý návrat do literárnej vysokoškolskej lavice:) A za utvrdenie sa v tom, že byť ľudským má byť ľudské a že je moje, ako sa vraví, básnické Number One:)
Ľudskosť alebo Klobúk dole, Kamil Peteraj
Už viackrát som sa tu zmienila, že som duša citlivá a premýšľavá. Rada snívam, mám ružové okuliare, dôverujem ľuďom a som v mnohom údajne naivná. Priznávam. A niekedy by som si hlavu otrieskala o stenu, že som niekomu zasa naletela, zasa sa nejako sklamala. Vždy sa však otrasiem a vrátim do pôvodného stavu, za čo som si neraz zaslúžila kvalitné vyčistenie žalúdka od tých silnejších a svetom skúsenejších pováh. Asi však budem musieť zažiť ešte veľa rán, aby sa to zmenilo. Priveľmi dobrá? Skromná? Prispôsobivá, čo nevie povedať nie? Občas mi to naozaj prerastá cez hlavu a cítim, že potrebujem fungovať len sama pre seba, svoje vlastné záležitosti. Necítim sa tak hodná predchádzajúcich slov, najmä nie v poslednom období, kedy nejako hľadám samu seba. Ale keď mám žiť a "hrabať" pre seba, nie som to ja. Vždy sa mi potvrdí, že pomáhať ľuďom, hoci len drobnosťami, ma napĺňa omnoho viac, i keď sa mi to v danej chvíli tak nezdá... Nie je to charita, ani moja sebachvála či reklama. To vonkoncom nechcem a ani o to nestojím. Snáď je to len ľudskosť z rodu obyčajná.
