Bolo to v septembri, chodila som s boľavou chrbticou na rehabilitáciu a takýmto štýlom prežívala posledné pekné letné dni. V Lidli bola akcia na cibuľky krókusov, ktorú, samozrejme, využila moja babka, takže sme ich mali vo forote asi tak 100:) Dostala som do ruky také "pichátko" do hliny, neviem, ako sa odborne nazýva, spolu s bojovou úlohou nájsť budúcim kvietkom miesto v záhrade. A tak som sadila, spoločnosť mi robil náš labrador Hugo, ktorý ňuchal každú cibuľku, čo som držala v rukách, a taktiež môj priateľ, hoci len cez telefón. Rodičia ho vymkli, tak čakal v záhrade a krátil si chvíle objedaním hroznového kríčku:) Úplne cítim, ako sedím v tráve a som hrdá ma svoju prácu, zabúdajúc na boľavý chrbát. Niekedy som netrpezlivá a doba, dokedy uvidím plody mojej robotky sa mi zdala nekonečná. Jeseň, posledný semester, diplomovka, Vianoce, zima, prax... Plus vedomie mnohých životných zmien, ktoré v tom období prežijem. Vianoce aj zima sú za nami, prax finisuje, diplomovka trošku "pokuľháva" a na zmeny som sa celkom fajn adaptovala. A tú maličosť, čo ma tak potešila, som si dnes, na prvý jarný deň, našla v záhrade:)
