Ženy...

A keďže nebudem, bude mi to stále vŕtať v hlave, sama seba sa budem donekonečna pýtať, prečo za mnou nepríde a len tak ma nevystíska, prečo sa ma nespýta, čo mi je, prečo sa mi nevenuje. A tak chodím hore-dole ako bez duše, miestami štartujem môj "samonasierací" proces a hodiny, kým od neho pôjdem domov (150 km), ubiehajú jedna radosť. A presne viem, čo urobí, keď okolo mňa pôjde. Pleskne ma po mojom vraj perfektnom zadku a zavrčí pri tom. Akože normálka. Áaaaano, presne po tom teraz túžim!:) Viem, viem, ako to asi všetko vyznieva. Momentálne sa na to pozerám z objektívnej stránky a usmievam sa:) Sakra, ale keď tá druhá mi rozbíja hlavu a hormóny zase telo! Úžasné biologické nastavenie toto. Aj sa snažím to v sebe nejako krotiť a nahovoriť si, že je to normálne. Moja citlivosť a jeho...Hľadám slovo. Vulgarizmus, čo by sadol jak riť na šerbel, použiť nechcem. Ale je to nejaký "-...izmus". SALÁMIZMUS?:) Napríklad. Môže byť. Hľadám ešte nejaké súvisiace teórie, ale všetky smerujú k tomu, že ženy sú z Venuše a muži z Marsu (aj keď niekedy by som im priradila nejakú supervzdialenú a ešte neobjavenú planétu!). Ale zase, ak sa niekedy takto zamýšľa muž /chcem takého spoznať, kontaktujte ma a rozbehnem nejaký výskum:)/, o nás, ženách, má pravdepodobne presne takú istú mienku. Takže sme si fifty-fifty. No toto fifty-fifty niky nebude fungovať v takej bohatej frekvencii, v takých častých intervaloch ako u nás. A TO MA MOMENTÁLNE DOSŤ ŽE ŠTVE! Nechcem byť slabá, upišťaná, ale nechcem zase zo seba robiť odolnú feministku, čo môže aj kanály kopať. Aj keď ruky mám silné. A aj s krompáčom viem narábať. No a čo vyplýva takmer z každej vety??? Raz poviem to, raz to. Raz si zastávam seba, raz chlapov. Jediné vysvetlenie je, že v prírode má vládnuť rovnováha. Úuuha..To slovo si dnes budem asi opakovať do večera. Rovnováha, rovnováha...Dúfam, že sa čoskoro dostane do rovnováhy aj môj organizmus. Vrátane mysle. Ach, tie ženy...:)