Ked som sa rozhodla odist do Spanielska, priatelia predpokladali, ze sa budem doobeda potit v urade a poobede vyvalovat sunky na plazi. Preto sa kazdemu skrivi tvar, ked poviem, ze v Astúne a Candanchú vystavim svoj zivot nebezpecenstvu, kedze sa chcem naucit snowbordovat. Takmer nikto mi nechcel verit, ze tu snezi od novembra do juna.
Jaca bola prvym hlavnym mestom Aragonskeho kralovstva a taktiez prve mesto, ktore v roku 1930 bojovalo za republiku. Mozno neznie dolezito a pri vysloveni tohto nazvu sa vam nerozsvieti ziarovka nad hlavou, napriek tomu ide o oblubene zimne stredisko. Pocas sezony sa zvysi mnozstvo ludi aj trikrat. Stretnete tu rozne narodnosti od Francuzov az po Anglicanov.
Ak sa rozhodnete pre ocistnu put do Santiaga de Compostela, jednou zo zastavok je prave Jaca. Turisti s bakulami, sledujuci zlate musle, ktore im ukazuju smer cesty, su typickym obrazom tohto miesta.
Najdete tu mnozstvo kulturnych pamiatok, co je vsak typicke pre cele Spanielsko. Ako uvadzaju knihy, hlavnym monumentom je Catedrala z 11. storocia. Na tak male mestecko su tu styri kostoly. Aj ked pokracuje trend ignoracie Cirkvi, na omsu prichadza mnozstvo ludi.Jednym z typickych a tak trochu specifickych stavieb je Ciudadela, vojenska pevnost, ktoru postavil kral Felipe II. v 16. storoci. Ma tvar patuholnika a takto je aj zobrazena na mapach. Obcas sa stava, ze si ludia nevedia predstavit, co je ta cudna vec cudneho tvaru. Dnes patri Ministerstvu obrany.
Je zname, ze Spanieli miluju fiesty a siesty. Akykolvek urad sa zatvara o druhej poobede a otvara sa az o piatej. Obcas ma to privadza do zurivosti, pretoze tri hodiny nemate sancu nieco vybavit.
Spanieli stale nachadzaju dovod na zabavu. Kazdy rok oslavuje Jaca prvy piatok v maji. Pripominaju si vitazstvo krestanov nad moslinmi. Ide o velkolepu fiestu s ohnostrojom a petardami, takze kazdu chvilu lapate po dychu. Okrem toho nezabudaju na svojich patronov, Santa Orosia a San Pedro. Romerias, velkonocny tyzden a dalsie fiesty neodmyslitelne patria k zivotu tohto mestecka.
Kazde dva roky, koncom jula a zaciatkom augusta. sa kona Folklorny festival Pyreneji. Davaju si tu rande rozne narodnosti, aby reprezentovali svoju krajinu tancom, spevom alebo inymi tradiciami. Tentokrat som mala smolu, pretoze som nestretla ziadneho Slovaka, ale vraj po minule roky nikdy nechybali. Tak som len tisko zavidela Grekyni, ktora sa nahodne stretla so svojimi rodakmi na jednej z ulic Jacy.
