Toto hovori o José Tomásovi, 32-rocnom toreadorovi z Galapagar pysny stary otec. Po piatich rokoch odmlky sa vratil zabijat. On vsak tvrdi, ze chce ukazat velkolepost a vynimocnost tejto fiesty.
Nedavno sa v najcitanejsom mienkotvornom spanielskom denniku objavil nadpis- Nechce zomriet, len byt dokonaly.
Podobne clanky ma privadzaju do zurivosti, pretoze som absolutne proti bycim zapasom. Spanieli su vsak posadnuti svojimi toreadormi. Zaplnaju noviny, casopisy, nechybaju v televizii. Zabavaju sa na tyrani uboheho zvierata a nazyvaju to tradicia.
Normalne veci okolo corridy nesledujem, prepnem kanal alebo prevratim stranu. K precitaniu spominaneho clanku ma priviedla zvedavost. Cielom autora bolo pravdepodobne vzbudit v citatelovi zaujem a nadsenie. Verim, ze nielen v mojom pripade sa mu podaril opak. Fotografie unaveneho a zakrvaveneho byka, argumenty o kulture a hlavne "duchaplne" konstatovania toreadora vas naplnia znechutenim.
" Bojujeme proti tym, ktori zneuzivaju tuto fiestu a vidia v nej len obchod. My ju povazujeme za sposob zivota, zijeme z nej, vdaka nej a pre nu. Oni chapu len to prve- z nej."
Kolko bykov vsak denne podstupuje tuto tortutu nespomenie nikto.