Splnenie snov v Londýne

Vždy som mala veľkú predstavivosť. Vlastne mám pocit, že mi ani nič iné neostávalo. Odkedy si pamätám som sa zaujímala o zahraničných hercov, spevákov, moderátorov, stand-up komikov, zahraničné (najmä teda britské) TV programy boli u mňa na každodennom poriadku, ich seriály som milovala (a stále to trvá), cestou do/z práce som počúvala britské rádiá. Môžte ma zatracovať, že som zabudla že som Slovenka, môžte sa so mnou hádať, že aj na Slovensku je predsa veľa kvalitných muzikantov, hercov, atď.. Ja to nikomu neberiem, ale každému sa páči niečo iné. Tým, že môj vkus bol vyhradený na britskú scénu, moc som si toho na Slovensku neužila. Uznávam, bude to zrejme tým že som sa zamerala na niečo, čoho som nemala na Slovensku dostatok, vždy som sa zavrela doma a užívala si internet, kde som pozerala BBC, ITV, Channel 5, Dave a ďalšie TV stanice, púšťala som si záznamy z rôznych stand-up vystúpení a podobne. To bol môj spôsob učenia sa britského prízvuku, ich rôznych slovných spojení a postupom času rozoznávania rôznych prízvukov v rámci UK.
Prešla som si rôznymi zamestnaniami, no pred mojím vycestovaním som pracovala v agentúre, ktorá posielala ľudí za prácou do zahraničia. Agentúra posielala ľudí do mnohých krajín, no ja som mala zrovna na starosti kampaň Anglicko. Milovala som to, kúsok mňa ako keby odcestoval s každým umiestneným uchádzačom. Nadšene som im rozprávala o krajine do ktorej sa chystajú, o systéme akým štát funguje a tak ďalej. Po práci som prišla domov, otvorila si fľašu vína, pustila si môjho obľúbeného stand-up komika a snívala o tom, aké by to bolo skvelé, takto raz vycestovať. Ako veľká fanynka niektorých z britských zabávačov a moderátorov, nebolo ťažké si zistiť kde bývajú, kam sa chodia baviť, kde natáčajú programy, kam chodia oddychovať.. Často som trávila dlhé hodiny tým, že som si predstavovala, ako sa prechádzam po ulici Londýna a nieko z nich ide okolo mňa. Ako idem na pivo a zrovna oni sú v tom istom podniku a dáme sa do reči. Predstavovala som si, ako sa z nás stanú známi, neskôr kamaráti, budeme spolu chodiť na večere a neviem čo všetko. Zvlášť jeden zabávač (herec, umelec a mnoho iného) ma zaujal. Sledovala som každý jeho krok na sociálnych sieťach. Do noci som pozerávala jeho vystúpenia, seriály kde hral a podobne. Tu musím podotknúť, že sa mi nikdy nepáčili typy britskýh hercov ako Tom Hiddleston, Benedict Cumberbatch a pod., ktorí sú momentálne v kurze. Nemám ani vyhradený typ - blond, čierne vlasy, s bradou, vysoký, nízky, s modrými očami - nikdy som to neriešila. Vždy som si našla ale niekoho, kto ma niečím zaujal a o ktorom som mohla snívať. Samozrejme, mala som vzťahy na Slovensku, ale problém bol že som si nastavila laťku niekde, kde žiaľ ani jeden z mojich bývalých partnerov nedosiahol. Nechápte ma zle, mám mnoho kamarátov na Slovensku ktorých mám veľmi rada, ale nevedela som si predstaviť budúcnosť s ani jedným z nich. Radšej som sa vždy vracala k mojím snom o tom ako sa prechádzam po uličkách Londýna a oproti mňa ide môj vysnívaný moderátor alebo herec, oči sa nám stretnú a on si mňa, čudáčku zo Slovenska vezme a budeme spolu do konca života. Naivná? Samozrejme. S hlavou v oblakoch? Úplne. Ľutujem, že som strávila hodinami predsavami o tom, "čo by bolo, keby.."? Ani sekundu. Moje predstavy, boli to najlepšie čo sa mi stalo. Moje sny, boli to čo ma posúvalo dopredu. Nebyť mojej fantázie, asi by som doteraz vstávala o 6,30 do práce, prichodila domov z práce po 17,00. Možno by som mala už manžela, prípadne aj deti (keďže ako to vidím podľa fotiek na Facebooku, je to medzi mojimi kamarátkami a bývalými spolužiačkami na Slovensku moderné). Žila by som klasický život, ako milióny iných. Ale vďaka tomu že ma moje predstavy poháňali ďalej som teraz tam kde som, vďaka mojej fantázií si môžem užívať život a vďaka mojim snom ktoré som v hlave prežila milión krát, som presne vedela ako reagovať, keď sa začali napĺnať aj v skutočnosti.