Ulica

Stojím tam na rohu jednej ulice, opretá o stenu starej kamennej zvonice. Nikoho nikde a hmla pomaly sadá, len mačka s postavou šelmy tu niečo hľadá. Vyzerá sťa prízrak z lesa, ako duch bez kostí a mäsa. Tma sa s hmlou pomaly spája, okolo pouličnej lampy v polovici mája.A čas si ďalej plynie svojim tempom, len lampa tu bojuje s tmou svojim umelým svetlom.Chladné tváre kamenných dlaždíc sú slabo osvetlené, ako aj staré múry domov do-obedným dažďom premočené. Stále nikoho nikde,len ja si tam opretá o múr stojím, myšlienkami kto vie kde, sa vôbec o nič nebojím. Ľahostajný mi je predsa tento svet, ak som mu ja ľahostajná ako včele nekvitnúci kvet.