Moje postrehy k tejto téme by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:
1) Keďže kríza zasiahla mnohé priemyselné oblasti a veľkú časť sveta, je úplne normálne, že akciové fondy zaznamenali prepad. Akciové fondy DSS boli od začiatku regulované rôznymi opatreniami, ktoré zabraňovali manažerom špekulovať, čo sa týka investovania do akcií. Preto je aj prepad akciových fondov DSS-iek oveľa menší, ako by sme mohli u bežných akciových fondov očakávať. Výkyvy v cenách podielových jednotiek sú proste bežné a robiť zakaždým paniku pri poklese cien je zbytočné. O znehodnotení peňazí môžeme hovoriť len vtedy, ak by si niekto zo sporiteľov musel v tomto momente vyberať svoje úspory a premieňať ich na hotovosť, ale títo ľudkovia si budú peniaze z fondov presúvať až o niekoľko rokov.
2) Presúvať peniaze do inej DSS sa oplatí až po niekoľkých rokoch, ak daná DSS vykazuje slabšie výkony, čo sa týka spravovania fondu, ako ostatné. Za normálnych okolností sa investuje do akciových fondov aspoň na sedem až desať rokov, prípadne viac. Čím je doba na investovanie do akcií kratšia, tým viac ide o špekuláciu. Neriešime to však pri sporení na dôchodok, pretože takéto sporenie je záležitosťou na desaťročia. Momentálne aj samotní sporitelia nakupujú podiely za lacnejší peniaz. To znamená, že ak začnú zase ceny podielov stúpať, môže im to vykryť straty, dokonca môžu nakoniec zarobiť. Ak by sa ozaj niekomu podarilo znehodnotiť si peniaze, jeho podiely by museli klesať na cene niekoľko najbližších rokov.
3) Otázka prvého a druhého piliera nestojí na tom, ktorý vyhrá. Podstatou je rozdeliť riziko. Ak mám peniaze v ponožke aj v banke na účte, zhorí mi dom s ponožkou, ostalo mi niečo v banke, skrachuje banka, ostalo mi niečo v ponožke. V obidvoch prípadoch ma postihlo nešťastie, časť peňazí som stratila, ale niečo mi ostalo. Vyberte si, ktorý pilier je ponožka, ale princíp je rovnaký. V DSS vo fondoch máme reálne peniaze na účtoch, za ktoré si môžeme kúpiť dôchodok. V sociálnej poisťovni nie sú žiadne reálne rezervy. Nijak peniaze nezhodnocuje. Vyberie odvody a prerozdelí ich na dávky a dôchodky. Niečo ešte ide na prevádzku a na platy. Náš dôchodok zo sociálnej bude závisieť od vzorca pre dôchodky v období, keď pôjdeme relaxovať s motyčkami na záhradky, a ten zas bude závisieť od toho, koľko sa bude dariť vyberať na odvodoch. Keďže sociálna je v mínuse už teraz, musí ju dotovať štát. A z čoho asi? Všetky peniaze navyše predsa pochádzajú z príjmov štátu, čiže aj z našich daní.
3) Apropó dane. A odvody. V čase krízy majú predsa firmy dosť problém platiť všetky odvody a dane. Neznamená to, že kríza má negatívny vplyv aj na sociálnu poiťovňu a na našu istotu, že štát sa postará? Celá kampaň s farebnými grafmi a fundovanými prednáškami ma len utvrdzuje v tom, čo preniká na verejnosť. Sociálna poisťovňa nebude mať už čoskoro peniaze na vyplácanie dávok a preto musí štát niekoho rýchlo oholiť. Prečo nie vlastných občanov?
